hraný film inšpirovaný životom Alexandra Dubčeka /explikácia scenáristu/ - Ľudská tvár /The human face/

Chruščov oslovoval Alexandra Dubčeka familiárne „Saša“. Vysokí sovietski funkcionári, vrátane L.I. Brežneva poznali tohto slovenského politika ako „Sašu“ a navzájom si tykali. Ako scenárista, ktorý sa dlhodobo zaujíma o život zakladateľa „Pražskej jari“ som presvedčený, že Dubček bol integrovaný do ruského prostredia tak, že takáto familiárnosť nebola iba predstieraná, bola autentická. Dubček bol vo svojej integrácii autentický nielen preto, že žil do svojich sedemnástich rokov na území bývalého ZSSR a vtedajšie predmíchovské Československo poznal iba z rozprávania rodičov, členov Interhelpa, ktoré budovalo vtedajší Pišpek/Frunze – jeho familiárnosť bola autentická preto, že vo svojom srdci bol jednoducho Slovanom. Slovensko je azda jedným z najmenších ohniviek veľkej reťaze slovanských národov, ktoré sa svojou mentalitou, vyplývajúcou z historických, geografických i genetických odlišností, vyvíjajú špecificky v porovnaní s inými kultúrnymi vzorcami iných etník a národov. Slováci, tisícročie prežívajúci ako porazený národ si zachovali z dedičstva onej veľkej rodiny Slovanov niektoré povahové črty, ktoré ich charakterizujú ako národ: otvorenosť, spontánnosť, emocionalita a pocity spolupatričnosti, sociálnej spravodlivosti či vrodenej ľudskosti. K negatívnym vlastnostiam patria pocity malosti, nedostatok sebavedomia maskovaný vonkajším vystatovaním sa, sebazničujúce sklony a pocity ublíženia, kompenzované agresiou. V našom filmovom projekte Pravidlá hry chceme ukázať /bez glorifikácie jediného hrdinu, či azda národa/, ako sa tieto vlastnosti premietli do politických procesov rokov šesťdesiatych, ktoré mali váhu ak nie politicky, tak ako pozitívna idea zmeniť vtedajšiu i dnešnú tvár Európy. Film, ako médium, či jeho hraná forma celovečerného predstavenia samozrejme nedovoľuje zachytiť celú zložitosť doby a jej procesov. Ako scenárista projektu produkčnej spoločnosti LECA production a po konzultácii s vynárajúcim sa partnerom v Ruskej federácii sa preto zameriavam na kľúčové momenty zo života „Sašu“. V prvej časti rozprávania spoznáme život vo vtedajšom Kyrgystane, kde odišli Sašovi rodičia budovať nový „raj na zemi“. Dubčekov otec veril, že je účastníkom skutočnej zmeny sveta smerom k spravodlivej spoločnosti. Pokračujeme životom v Gorkom, kde sa rodičia presťahovali po Stalinovej novej politike a represáliách. Napokon, už v dospelom veku prichádza Saša na územie Československa, práve rozbitého západnými spojencami v rámci Mníchovskej dohody s Hitlerom. Saša sa zapája do odboja proti fašistom, jeho brat zahynie, otec skončí v Matthausene. Sledujeme Dubčekov postup v straníckej hierarchii, jeho boj so stalinistami, najmä s vtedajším prezidentom Novotným a jeho podporu u Chruščova. Sme si vedomí – a v tom sme zajedno s ruským partnerom - že bezo zmien v ZSSR, najmä po odhaleniach N.S. Chruščova by nebolo ani Dubčekovych reforiem, ani Pražskej jari – to je historický fakt, na ktorý sa často zabúda. My ho v našom projekte chceme objektívne pripomenúť. Našim zámerom v tomto projekte je zobraziť veci z „oboch strán konfliktu“. Vidíme aj to, že to, čo sa napokon stalo - že došlo k invázii vojsk Varšavskej zmluvy bolo dôsledkom geopolitických hier a dohôd medzi oboma vtedajšími svetovými veľmocami, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne. Celý systém svetového mieru držal pohromade na základe dohôd medzi vtedajšími vládcami sveta a podľa konzervatívcov nemal byť spochybňovaný.. Chruščovov pokus o liberalizáciu postupne menil toto rozloženie síl. Svojim spôsobom išlo aj o generačnú výmenu – v našom príbehu to chceme ukázať na konflikte medzi názormi Sašu a jeho otca, prívrženca skôr „tvrdej línie“ socializmu. Dubček vnáša do systému prvok ľudskosti, tak blízkej národu, z ktorého pochádzal i etniku, ktorého je tento národ podmnožinou. Akákoľvek ľudskosť však mení neživý systém a postupne ho rozkladá – systém sa týmto zmenám bráni. Bol správny čas na zmenu, lepšie povedané „poľudštenie“ systému v čase, keď začal proces takzvanej Pražskej jari, vedený Dubčekom, alebo bolo treba ešte počkať a nedráždiť konzervatívne krídlo v rámci KS ZSSR, reprezentované Brežnevom? Je možné, že Pražská jar bola svojim spôsobom pascou, ktorú nastražilo konzervatívne krídlo v Moskve, aby zavčas uhasilo tlejúci požiar reforiem vo vlastných radoch? Je možné, že Dubček svojou nesprávne načasovanou túžbou po zmene vlastne napomohol zastaviť obrodný proces v Rusku? Náš film si kladie za jeden z cieľov ukázať aj na tieto procesy - na obrodné procesy, ktoré tleli v tom čase aj v Moskve, boli však ešte prislabé – napokon však zmocneli a vyniesli na svetlo sveta Michaila Gorbačova. Dubček mu zo svojho „domáceho väzenia“ posiela slávny telegram. V našom projekte nechceme nič prikrášľovať a nič haniť – chceme jednoducho ukázať PRAVDU OBOCH STRÁN a určitú dramatickú „osudovosť“, pôsobenie síl, ktoré sa dávajú v určitých fázach dejín do pohybu a nie je v silách jednotlivca, ani politika ich už zastaviť... Ani Dubček nemohol konať inak, ako konal. Vlna túžby po slobode zodvihla národy z letargie a národy chceli reformy! Zrážka bola neodvratná... Alexander Dubček so svojou vierou v ľudskosť v politike, medziľudských i medzištátnych vzťahoch dal do pohybu obrovskú vlnu; bola to tá istá vlna, ktorá ho napokon zmiatla z verejného a politického života. Z nášho, slovenského hľadiska bol A. Dubček jednou z nemnohých významných osobností v našich dejinách /Svätopluk, Ľ. Štúr, M.R. Štefánik/, ktoré reprezentujú míľniky sebauvedomovacích procesov tohto malého, ale hrdého národa. Ako autor som presvedčený, že aj počas stáročia dlhého ukrývania sa v hlbokých dolinách slovenských hôr /alebo práve pre to/ si v sebe uchoval čosi rýdze, čosi spoločné Slovanom – vieru, hlbokú vnútornú vieru a presvedčenie o možnosti spravodlivého riadenia vecí verejných na báze rozvoja autentického človečenstva v nás. Som presvedčený, že možnosť natočiť film o Alexandrovi Dubčekovi /pri ktorom sa okrem historických faktov opieram o autentické a originálne výpovede jeho najbližších priateľov a spolupracovníkov/ ponúka zároveň možnosť prispieť k riešeniu zložitých otázok dnešného sveta, najmä v jeho novo vznikajúcej „studenej vojne“, ktorá ľahko môže prejsť v „horúcu vojnu“ - Dubčekove reformy v konečnom dôsledku nemali byť obnovením predvojnového kapitalizmu; mali byť začiatkom celkom iného prístupu k našej realite, prístupom založenom na autentickej ľudskosti. Azda aj preto bude ťažiskom filmu Dubček ako človek, človek so všetkými ľudskými vlastnosťami. K ľudskej tvári patria podľa tejto filmovej verzie dve strany – len tvár s dvoma stranami pravou aj ľavou je úplná. Ku vtedajším komunistom sa vtedy len ťažko pridávali široké masy veriacich – iba ak cítili príležitosť politického uvoľnenia. Dve spoločenské pnutia boli vtedy v antagonizme, rovnako ako východ a západ... Východ akoby nedbal na jedinečnosť individuality, západ akoby nemal cit pre kolektívnu hru, v ktorej ide o spoločenský cieľ. Mierovú budúcnosť ľudstva však dnes vidíme v spojení a spolupráci oboch. Mier je v harmónii, nie v potláčaní či vyzdvihovaní iba jednej časti. Z tohto pohľadu je teda možné /a účelné/ spojiť všeobecnú kresťanskú lásku k blížnemu so sociálnou spravodlivosťou. Malo by teda ísť o skutočne autentické kresťanstvo i autentické sociálne cítenie, nie hrané alebo predstierané, ako tomu bolo často doteraz. Azda je na tejto a ďalších generáciách, aby Dubčekov odkaz „autentického človeka“ - s jeho životnými pravdami i omylmi, bez idealizácie i bez zatracovania – aj so skromným pričinením nášho spoločne slovensko-ruského filmového projektu, dotiahla do úspešnej realizácie...

Producentská explikácia Filmový projekt: Pravidlá hry/ The rules of game celovečerný hraný film, historický, politický thriller Alexander Dubček spolu s generálom M.R. Štefánikom patria k najznámejším Slovákom na svete. Na našich cestách sa často stretávame s tým, že ľudia pri spomienke o Slovensku alebo Československu majú asociáciu s jeho menom, s menom politika dobrej vôle, významným Slovákom, ktorý zohral veľkú úlohu v dejinách Európy i celého sveta. S entuziazmom sme začali pracovať na tomto projekte, aj keď priznávam, že za 10 rokov našej producentskej práce sa po prvýkrát stretávam s projektom tak veľkého rozsahu ako celovečerný hraný film. Autor námetu tohto projektu Karol Hlávka je známy spisovateľ, scenárista, cestovateľ, slovinista, ktorý sa zaoberá slovenskou históriou. Karol Hlávka je autor scenára jedného z najlepších filmov slovenskej kinematografie Fontána pre Zuzanu. Na príprave a realizácii projektu participuje producentka Beata Greneche, ktorej produkčná spoločnosť BEART production je českým koprodukčným partnerom a bude zároveň výkonným producentom na tomto projete. Účasť na projekte prijal jeden z najvýznamnejších svetoznámych režisérov Andrej Končalovskij, ktorý sa zhostí réžie a zároveň sa bude spolupodieľať na scenári tohto audiovizuálneho diela. Prínos pre audiovizuálnu kultúru v SR považujeme v podobe réžie Andreja Končalovského, ktorého mnohostranné dielo, zaoberajúce sa najdôležitejšími problémami ľudstva, jeho otvorenosť voči všetkému novému, veľký rozsah jeho analytického uvažovania, osobné rysy jeho povahy ako výnimočnej postavy moderného života a v neposlednom rade jeho vysoká profesionalita. Práve jeho participácia na tomto projekte predpovedá, že dielo má šancu obstáť v medzinárodnom filmovom svete a zviditeľniť tak našu krajinu a jej neodmysliteľné miesto v Európe. Široký internacionálny rozhľad režiséra k jeho spolupráci na scenári umožní s odstupom času od historických udalostí zobraziť širšie geopolitické pozadie udalostí roku 1968. Napriek tomu, že pôjde o hraný politický thriller, vyžaduje scenár prísne dodržiavanie historických udalostí a osobné výpovede svedkov, osobných priateľov a rodiny A. Dubčeka. Niektorí z nich sú odbornými poradcami, ktorých účasť dokladáme ich osobnými referenciami. „Akúkoľvek periódu akejkoľvek krajiny môžeme analyzovať z rôznych uhlov pohľadu.“ A. Konchalovsky Naším cieľom je detailne skúmať osobnosť Alexandra Dubčeka, možnosť pochopiť určité historické súvislosti a procesy. Sme toho názoru, že mládež musí byť vychovaná na ideáloch svojej histórie. Námet Karola Hlávku k filmovému projektu LECA production, inšpirovaného životom Alexandra Dubčeka zachytáva ideál ľudskosti, vnútornej celistvosti, umenie brániť svoje princípy. V žiadnom prípade nejde o idealizáciu a glorifikáciu jedného človeka; ide o ideál ako vlastnosť, ktorú by mohol pochopiť a prijať každý. Sme toho názoru, že my Slovania prežívame momentálne taký kritický historický moment, keď môžeme premeškať poslednú šancu spojenia našich národov na základe humánnych ideálov, ktoré sú pochopiteľné pre každého a to sú predovšetkým ľudskosť, úprimnosť, dôvera. Vzhľadom na to, že ide o projekt, ktorého hlavným aktérom je azda najznámejší Slovák vo svete – Alexander Dubček, veríme, že jeho príbeh v kontexte svetových pohybov 60. Rokov a nových myšlienok o slobode ľudstva má osloviť súčasnú zložitú dobu a azda aj ponúknuť východiská z jej chaosu. Náš zámer je predstaviť film na MFF Cannes v roku 2018, pri príležitosti 50. výročia Pražskej jari, ktorej symbolom je Alexander Dubček. Na projekte bude odborne spolupracovať viacero tuzemských a zahraničných osobností. Projekt je producentsky budovaný ako medzinárodná koprodukcia s Českou republikou, Talianskom, Francúzskom, Španielskom a Ruskom. Hlavný kreatívny tým projektu : Réžia : Andrei Konchalovsky Autor projektu: LECA production Autor námetu : Karol Hlávka Autor scenára: Karol Hlávka/ Andrei Koncalovsky Producent: LECA production/ Andrej Antonio Leca a Roberto Leca Výkonný producent: Beata Greneche Hlavný kameraman: Alexander Simonov Historický poradca: prof. Doc. PhDr. Ivan Laluha, CSc., Slovensko Akad. sochár Doc. Teodor Baník, Slovensko Prof. Doc. JUDr. Zdeněk Jičínsky, DrSc., Česká republika Investície koproducentov: 1. Investičné zdroje – národné, medzinárodné 2. Kinematografické národné fondy – SK, CZ, TAL, FR, RU 3. TV - koprodukcie – štáty koproducentov 4. Presales - predkupy práv : TV , kiná, DVD, internet /štáty koproducentov/ 5. Sales - predaj licencií : celosvetové práva – /TV, kiná, DVD, internet/ 6. Sponzorské dary 7. Marketing 8. Branding 9. PR - medzinárodné Časový a vecný harmonogram realizácie: Termín realizácie: 2016 - 2018 Miesto realizácie/lokalita: Slovensko, Česko, Rusko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko Vývoj: 2016 Príprava: november 2016 - apríl 2017 Produkcia: máj 2017 - október 2017 Postprodukcia: november 2017 - február 2018 Prvý filmovací deň: 1.máj 2017 Počet filmovacích dní: 60 Plánovaná premiéra: jar 2018

Film by sa mal zmestiť do 5 miliónov € alebo viac ... Podporovať by ho malo koproducenti z rôznych krajín ako je Česko, Francúzsko, Taliansko ... Firmy , audiovizuálny fond, Európske granty a Ministerstvo kultúry CZ ... Peniaze by mali byť primárne z Európskej únie .

dramaturgička Zuzana Gindl-Tatárová tlačová konferencia 

Na snímke dramaturgička Zuzana Gindl-Tatárová počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

výkonná producentka Beata Greneche tlačová konferencia 

Na snímke výkonná producentka Beata Greneche počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

výkonná producentka Beata Greneche, producent Andrej Leca, scenárista Karol Hlávka a dramaturgička Zuzana Gindl Tatárová tlačová konferencia 

Na snímke zľava výkonná producentka Beata Greneche, producent Andrej Leca, scenárista Karol Hlávka a dramaturgička Zuzana Gindl Tatárová počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

scenárista Karol Hlávka tlačová konferencia 

Na snímke scenárista Karol Hlávka počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

producent Andrej Leca tlačová konferencia 

Na snímke producent Andrej Leca počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian