Art Film Fest 24. Košice

Vlaky za polovicu ...

Týždeň slovenského filmu predstaví domácu tvorbu, jeho súčasťou bude udeľovanie cien Slnko v sieti

Apríl bude tento rok opäť patriť slovenskej kinematografii. Po vlaňajšom premiérovom ročníku sa v termíne od 11. do 17. apríla 2016 uskutoční druhý ročník bilančnej prehliadky Týždeň slovenského filmu, ktorá predstaví domácu tvorbu uplynulého roka. Jej súčasťou bude slávnostné odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti, ktoré sa bude konať v priestoroch Činohry SND a v priamom prenose ho na Jednotke odvysiela RTVS. Prehliadka sa uskutoční v bratislavskom Kine Lumière a po jej skončení sa výber filmov presunie do vybraných miest slovenských regiónov.

„Tohtoročný Týždeň slovenského filmu nadviaže na mimoriadne priaznivo prijatý prvý ročník tohto podujatia, čo nás napĺňa nádejou, že sa odštartovala nová tradícia, ktorú treba rozvíjať, kultivovať a ktorá môže v budúcnosti skvalitniť filmovú tvorbu a jej prezentáciu. Predstavenia v Kine Lumière mali vlani nadpriemernú návštevnosť a zvlášť veľký záujem bol o diskusie s prítomnými tvorcami,“ hovorí o zámeroch prehliadky Marek Leščák, prezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.

Prehliadka počas siedmich dní predstaví hrané, dokumentárne a animované filmy minuloročnej produkcie, väčšina z nich bude opäť spojená s diskusiou s filmovými tvorcami. Podľa Leščáka „koncentrovanie najlepších diel do jedného bodu umožní divákom vidieť filmy vo vzájomných súvislostiach a bude viesť ku konfrontácii jednotlivých tvorivých prístupov, vytvorí predstavu o tematických líniách a načrtne ucelený obraz o smerovaní našej kinematografie.“

Súčasťou filmového týždňa budú tri odborné diskusie s hodnotením minuloročných hraných, dokumentárnych a animovaných filmov a dva workshopy tvorcov nastupujúcej filmárskej generácie, vďaka čomu vznikne priestor pre teoretickú reflexiu celoročnej produkcie i tvorivý dialóg filmárov. „Našou ambíciou je okrem celoročnej bilancie smerovať aj k hlbšiemu pomenovaniu jednotlivých tematických línií v súčasnej slovenskej kinematografii a konfrontovať ich so svetovými trendmi. Chceli by sme ukázať, že najlepšie slovenské filmy môžu vstupovať do európskeho kontextu, aj to, že sa objavili aj divácky úspešné diela, ktoré vyvracajú tvrdenie, že slovenské filmy divákov nezaujímajú,“ dopĺňa Leščák. V spolupráci s autorskou spoločnosťou LITA sa počas podujatia uskutoční aj diskusia o autorskom zákone.

Spoločenským vrcholom celého podujatia bude slávnostné odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti, ktoré sa uskutoční v sobotu 16. apríla 2016. Pôjde o šiesty ročník, ocenenia sa budú udeľovať najkvalitnejším filmom a tvorivým výkonom z rokov 2014 a 2015. Na cenu Slnko v sieti sa prihlásilo 13 dlhometrážnych hraných, 19 dlhometrážnych dokumentárnych a 10 animovaných filmov, ktoré spĺňajú kritériá jej udeľovania, nominácie akademikov budú známe v polovici marca 2016. Počas slávnostného večera v Slovenskom národnom divadle budú dvom tvorcom odovzdané aj ceny Slnko v sieti 2016 za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii, o ich držiteľoch rozhodne prezídium Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Projekcie vybraných filmov aktuálnych laureátov budú predchádzať prehliadke Týždeň slovenského filmu a premietnu sa v Kine Lumière. Národné filmové ceny Slnko v sieti predstavujú slovenskú obdobu národných filmových cien, akými sú Cézar vo Francúzsku, David v Taliansku, Český lev v Českej republike či Oscar v Spojených štátoch amerických.

Prehliadku Týždeň slovenského filmu organizuje Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), jej spoluorganizátormi sú Slovenský filmový ústav (SFÚ) a Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS). Partneri prehliadky sú Nadácia Tatra banky, autorská spoločnosť LITA, Slovenská pošta a Slovenské národné divadlo. Prehliadka sa uskutoční v termíne od 11. do 17. apríla 2016 v Kine Lumière v Bratislave, po skončení sa jej „ozveny“ presunú do vybraných miest v regiónoch. Slávnostný večer odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti sa bude konať v sobotu 16. apríla 2016 v novej budove Slovenského národného divadla v Bratislave a v priamom prenose ho odvysiela RTVS na Jednotke.
Viac informácií o prehliadke, filmoch a sprievodných podujatiach nájdete v najbližších dňoch na: http://www.tyzdenfilmu.sk/
 https://www.facebook.com/tyzdenfilmu/?fref=ts 
Viac o oceneniach Slnko v sieti na: http://www.slnkovsieti.sk/2016
 Filmy prihlásené na ocenenia Slnko v sieti 2016: http://www.slnkovsieti.sk/2016/prihlasene-filmy/ Podujatie finančne podporil


Audio vizuálny fond




Tasr Foto

Futbalista roka 2015

Obhájil titul! Marek Hamšík sa stal najlepším futbalistom roka

210zdieľaníZdieľaj

0

Máte tip? Dajte nám vedieť

5fotiek v galérii

Z vyhlasovania výsledkov 23. ročníka ankety Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a denníka Pravda o najlepšieho futbalistu Slovenskej republiky.

Zdroj: TASR

Najlepším futbalistom Slovenska za rok 2015 sa stal Marek Hamšík. Pre stredopoliara talianskeho SSC Neapol je to rekordný piaty triumf v prestížnej ankete, keď obhájil tento titul z roku 2014 a 2015.

V 23. ročníku ankety tak prekonal štvornásobného víťaza ankety Martina Škrtela z FC Liverpool, ktorý skončil so stratou 35 bodov na druhom mieste. Tretiu priečku obsadil s väčším odstupom stredopoliar AC Miláno Juraj Kucka.

Hamšík tiež tretím triumfom v ankete vyrovnal rekord Dušana Tittela, ktorý ju vyhral za sebou v rokoch 1995-1997. Zaujímavosťou je, že najlepšia desiatka roka 2015 je v menách totožná s výsledkami za rok 2014. Hamšík vyhral aj Cenu fanúšika za minulý rok.

Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu Slovenska do 21 rokov získal stredopoliar Matúš Bero z majstrovského AS Trenčín pred minuloročným víťazom Ondrejom Dudom z Legie Varšava. Víťaz už jej 16. ročníka tradične prebral cenu z rúk otca Petra Dubovského Viliama.

Najlepším slovenským trénerom sa stal tak ako pred rokom Ján Kozák, kouč reprezentačného "áčka". Ten v minulom roku priviedol Slovensko prvýkrát na finálový turnaj EURO do Francúzska. Za ním sa umiestnili lodivod víťaza slovenského double z Trenčína Martin Ševela a tretí skončil tréner SR 21 Pavel Hapal.

 Hlasy laureátov:

Marek Hamšík, Futbalista roka 2015: "Veľmi ma prvé miesto v ankete a taktiež aj cena fanúšikov tešia. Veľmi si obe ocenenia vážim, ale s Martinom nemáme žiadne preteky, jednoducho to tento rok takto vyšlo. Prvé víťazstvo v ankete bolo najťažšie, lebo som bol ešte mladý, ale skutočne si všetky víťazstvá vážim rovnako. Otec má špeciálnu miestnosť na dresy a trofeje a tam dám aj túto najnovšiu. V roku 2015 si najviac vážim postup na ME, bol to historický moment pre slovenský futbal. Budeme sa snažiť aj vo Francúzsku urobiť si čo najlepšie meno."

5fotiek v galérii

Marek Hamšík s cenou pre Futbalistu roka 2015.

Zdroj: TASR

Martin Škrtel, 2. miesto v ankete Futbalista roka 2015: "Rok 2015 bol pre slovenský futbal úspešný, postupom na majstrovstvá Európy sme splnili cieľ. Každý však máme svoje ďalšie sny a ciele a posnažíme sa ísť im v ústrety. Sme však realisti, chceme sa na šampionát zodpovedne pripraviť. Pôjdeme od zápasu k zápasu. Druhé miesto v ankete ma nehnevá. V prvom rade som rád, že tu môžem byť. Cena je v správnych rukách, lebo Marek (Hamšík - pozn.) svojimi gólmi a výkonmi ťahal nielen Neapol, ale aj reprezentáciu. Je to nielen skvelý hráč, ale aj človek. Druhé miesto je krásne a som za neho šťastný."

Ján Kozák, Tréner roka 2015: "Cena poteší, no mysľou som už ďalej a musíme sa najmä dobre pripraviť na šampionát do Francúzska. Čo sa týka ankety, mal som ťažkých konkurentov, resp. konkurenta najmä v osobe Martina Ševelu, ktorý s Trenčínom na Slovensku získal double, a to je najviac. Tí čo hlasovali, dali prednosť postupu na EURO, a to asi zavážilo."

5fotiek v galérii

Na snímke najlepší tréner roka 2015, tréner slovenskej futbalovej reprezentácie...

Zdroj: TASR

Matúš Bero, víťaz Ceny Petra Dubovského 2015: "Toto ocenenie pre mňa znamená naozaj veľmi veľa. je to odmena za to, aké výkony som predvádzal. Ak chcem byť ešte úspešnejší, musím v tom pokračovať. Pán Dubovský mi poradil, že musím stále tvrdo pracovať. Cítim, že reprezentácia áčka je blízko, ale nikam to netlačím. Viem, že musím ešte tvrdo pracovať. O Petrovi Dubovskom viem toho dosť, rodičia mi o ňom hovorili a dávali mi ho za vzor. Určite viem, aký to bol futbalista, a že to dotiahol až do Realu Madrid."

5fotiek v galérii

Matúš Bero pózuje s cenou Petra Dubovského.

Zdroj: TASR

Výsledky 23. ročníka ankety Futbalista SR 2015:

1. Marek Hamšík (SSC Neapol) 348 bodov, 2. Martin Škrtel (FC Liverpool) 313, 3. Juraj Kucka (AC Miláno/FC Janov) 253, 4. Róbert Mak (PAOK Solún) 201, 5. Vladimír Weiss (Lekhwiya SC) 161, 6. Peter Pekarík (Hertha Berlín) 125, 7. Tomáš Hubočan (Dinamo Moskva) 121, 8. Matúš Kozáčik (Viktoria Plzeň) 105, 9. Viktor Pečovský (MŠK Žilina) 79, 10. Ján Ďurica (Lokomotiv Moskva) 76

Ďalšie poradie: 11. Michal Ďuriš (Viktoria Plzeň) 61, 12. Ondrej Duda (Legia Varšava) 16, 13. Stanislav Lobotka (FC Nordsjalland/AS Trenčín) 9, 14. Matúš Bero (AS Trenčín) 8, 15. Patrik Hrošovský (Viktoria Plzeň) 7, 16. Ján Mucha (Slovan Bratislava/Arsenal Tula) a Adam Nemec (Willem II Tilburg) po 6, 18. Adam Zreľák (Slovan Bratislava) 5, 19. Lukáš Čmelík (MŠK Žilina), Ján Greguš (FK Jablonec), Ľubomír Michalík (DAC Dunajská Streda), Ján Novota (Rapid Viedeň), Miroslav Stoch (Bursaspor/Al Ain) po 3, 24. Jaroslav Mihalík (MŠK Žilina), Kornel Saláta (Slovan Bratislava), Ákos Szarka (DAC Dunajská Streda), Stanislav Šesták (Ferencváros Budapešť/VfL Bochum) po 2, 28. Norbert Gyömbér (AS Rím/Calcio Catania) a Erik Pačinda (DAC Dunajská Streda) po 1.

Cena Petra Dubovského 2015:

1. Matúš Bero (AS Trenčín) 17, 2. Ondrej Duda (Legia Varšava) 11, 3. Stanislav Lobotka (FC Nordsjalland/AS Trenčín) 4

Ďalšie poradie: 4. Dávid Ivan (Sampdoria Janov), Milan Škriniar (MŠK Žilina) a Adam Zreľák (Slovan Bratislava) po 1.

Najlepší tréner 2015

1. Ján Kozák (reprezentácia SR A) 102, 2. Martin Ševela (AS Trenčín) 55, 3. Pavel Hapal (reprezentácia SR 21) 21

Ďalšie poradie: 4. Adrián Guľa (MŠK Žilina) 10, 5. Vladimír Weiss (Kajrat Almaty) 7, 6. Milan Malatinský (reprezentácia SR 19 a 20) a Ivan Vrabec (AS Trenčín) po 3, 8. Štefan Tarkovič (asistent reprezentácia SR A) 2, 9. Štefan Horný (MFK Skalica) 1.

Cena fanúšikov: Marek Hamšík

Do Siene slávy slovenského futbalu ako prví vstúpili: Ján Popluhár, Jozef Adamec, Viliam Schrojf, Adolf Scherer, Anton Ondruš, Karol Dobiaš, Jozef Čapkovič, Karol Jokl, Jozef Vengloš, Leopold Šťastný, Karol Galba.

Nový čas : zdroj ., Tasr.

PROFESOR WLADIMIROFF SA STANE ČESTNÝM DOKTOROM UK

Zaradí sa tak do zoznamu významných osobností – čestných doktorov UK, medzi ktorých patria napr. priekopník vo využívaní inovatívnych geofyzikálnych a geochemických metód a geoinformatiky v archeológii na Slovensku a vo svete  profesor Bernhard G. H. Eitel (2015), generálny tajomník OSN Pan Ki-mun (2015), nemecká kancelárka Angela Merkelová (2014), vtedajší generálny tajomnik OSN Kofi Atta Annan (1999), 14. dalajlama a nositeľ Nobelovej ceny za mier Tenzin Gyatso (2000) či držiteľ Nobelovej ceny za chémiu Gerhard Ertl (2009).

Profesor Wladimiroff je medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti gynekológie a pôrodníctva. Po ukončení štúdia na lekárskej fakulte začal v roku 1972 pracovať ako asistent na Univerzite v Londýne. V roku 1980 bol vymenovaný za profesora gynekológie a pôrodníctva a v roku 1989 sa stal riaditeľom Ústavu gynekológie a pôrodníctva na Erasmus Univerzite v Rotterdame. Neskôr sa stal aj profesorom klinickej genetiky, kde pracoval do roku 2006. V súčasnosti pracuje ako profesor, špecialista na Univerzite v Cambridge.

hraný film inšpirovaný životom Alexandra Dubčeka /explikácia scenáristu/ - Ľudská tvár /The human face/

Chruščov oslovoval Alexandra Dubčeka familiárne „Saša“. Vysokí sovietski funkcionári, vrátane L.I. Brežneva poznali tohto slovenského politika ako „Sašu“ a navzájom si tykali. Ako scenárista, ktorý sa dlhodobo zaujíma o život zakladateľa „Pražskej jari“ som presvedčený, že Dubček bol integrovaný do ruského prostredia tak, že takáto familiárnosť nebola iba predstieraná, bola autentická. Dubček bol vo svojej integrácii autentický nielen preto, že žil do svojich sedemnástich rokov na území bývalého ZSSR a vtedajšie predmíchovské Československo poznal iba z rozprávania rodičov, členov Interhelpa, ktoré budovalo vtedajší Pišpek/Frunze – jeho familiárnosť bola autentická preto, že vo svojom srdci bol jednoducho Slovanom. Slovensko je azda jedným z najmenších ohniviek veľkej reťaze slovanských národov, ktoré sa svojou mentalitou, vyplývajúcou z historických, geografických i genetických odlišností, vyvíjajú špecificky v porovnaní s inými kultúrnymi vzorcami iných etník a národov. Slováci, tisícročie prežívajúci ako porazený národ si zachovali z dedičstva onej veľkej rodiny Slovanov niektoré povahové črty, ktoré ich charakterizujú ako národ: otvorenosť, spontánnosť, emocionalita a pocity spolupatričnosti, sociálnej spravodlivosti či vrodenej ľudskosti. K negatívnym vlastnostiam patria pocity malosti, nedostatok sebavedomia maskovaný vonkajším vystatovaním sa, sebazničujúce sklony a pocity ublíženia, kompenzované agresiou. V našom filmovom projekte Pravidlá hry chceme ukázať /bez glorifikácie jediného hrdinu, či azda národa/, ako sa tieto vlastnosti premietli do politických procesov rokov šesťdesiatych, ktoré mali váhu ak nie politicky, tak ako pozitívna idea zmeniť vtedajšiu i dnešnú tvár Európy. Film, ako médium, či jeho hraná forma celovečerného predstavenia samozrejme nedovoľuje zachytiť celú zložitosť doby a jej procesov. Ako scenárista projektu produkčnej spoločnosti LECA production a po konzultácii s vynárajúcim sa partnerom v Ruskej federácii sa preto zameriavam na kľúčové momenty zo života „Sašu“. V prvej časti rozprávania spoznáme život vo vtedajšom Kyrgystane, kde odišli Sašovi rodičia budovať nový „raj na zemi“. Dubčekov otec veril, že je účastníkom skutočnej zmeny sveta smerom k spravodlivej spoločnosti. Pokračujeme životom v Gorkom, kde sa rodičia presťahovali po Stalinovej novej politike a represáliách. Napokon, už v dospelom veku prichádza Saša na územie Československa, práve rozbitého západnými spojencami v rámci Mníchovskej dohody s Hitlerom. Saša sa zapája do odboja proti fašistom, jeho brat zahynie, otec skončí v Matthausene. Sledujeme Dubčekov postup v straníckej hierarchii, jeho boj so stalinistami, najmä s vtedajším prezidentom Novotným a jeho podporu u Chruščova. Sme si vedomí – a v tom sme zajedno s ruským partnerom - že bezo zmien v ZSSR, najmä po odhaleniach N.S. Chruščova by nebolo ani Dubčekovych reforiem, ani Pražskej jari – to je historický fakt, na ktorý sa často zabúda. My ho v našom projekte chceme objektívne pripomenúť. Našim zámerom v tomto projekte je zobraziť veci z „oboch strán konfliktu“. Vidíme aj to, že to, čo sa napokon stalo - že došlo k invázii vojsk Varšavskej zmluvy bolo dôsledkom geopolitických hier a dohôd medzi oboma vtedajšími svetovými veľmocami, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne. Celý systém svetového mieru držal pohromade na základe dohôd medzi vtedajšími vládcami sveta a podľa konzervatívcov nemal byť spochybňovaný.. Chruščovov pokus o liberalizáciu postupne menil toto rozloženie síl. Svojim spôsobom išlo aj o generačnú výmenu – v našom príbehu to chceme ukázať na konflikte medzi názormi Sašu a jeho otca, prívrženca skôr „tvrdej línie“ socializmu. Dubček vnáša do systému prvok ľudskosti, tak blízkej národu, z ktorého pochádzal i etniku, ktorého je tento národ podmnožinou. Akákoľvek ľudskosť však mení neživý systém a postupne ho rozkladá – systém sa týmto zmenám bráni. Bol správny čas na zmenu, lepšie povedané „poľudštenie“ systému v čase, keď začal proces takzvanej Pražskej jari, vedený Dubčekom, alebo bolo treba ešte počkať a nedráždiť konzervatívne krídlo v rámci KS ZSSR, reprezentované Brežnevom? Je možné, že Pražská jar bola svojim spôsobom pascou, ktorú nastražilo konzervatívne krídlo v Moskve, aby zavčas uhasilo tlejúci požiar reforiem vo vlastných radoch? Je možné, že Dubček svojou nesprávne načasovanou túžbou po zmene vlastne napomohol zastaviť obrodný proces v Rusku? Náš film si kladie za jeden z cieľov ukázať aj na tieto procesy - na obrodné procesy, ktoré tleli v tom čase aj v Moskve, boli však ešte prislabé – napokon však zmocneli a vyniesli na svetlo sveta Michaila Gorbačova. Dubček mu zo svojho „domáceho väzenia“ posiela slávny telegram. V našom projekte nechceme nič prikrášľovať a nič haniť – chceme jednoducho ukázať PRAVDU OBOCH STRÁN a určitú dramatickú „osudovosť“, pôsobenie síl, ktoré sa dávajú v určitých fázach dejín do pohybu a nie je v silách jednotlivca, ani politika ich už zastaviť... Ani Dubček nemohol konať inak, ako konal. Vlna túžby po slobode zodvihla národy z letargie a národy chceli reformy! Zrážka bola neodvratná... Alexander Dubček so svojou vierou v ľudskosť v politike, medziľudských i medzištátnych vzťahoch dal do pohybu obrovskú vlnu; bola to tá istá vlna, ktorá ho napokon zmiatla z verejného a politického života. Z nášho, slovenského hľadiska bol A. Dubček jednou z nemnohých významných osobností v našich dejinách /Svätopluk, Ľ. Štúr, M.R. Štefánik/, ktoré reprezentujú míľniky sebauvedomovacích procesov tohto malého, ale hrdého národa. Ako autor som presvedčený, že aj počas stáročia dlhého ukrývania sa v hlbokých dolinách slovenských hôr /alebo práve pre to/ si v sebe uchoval čosi rýdze, čosi spoločné Slovanom – vieru, hlbokú vnútornú vieru a presvedčenie o možnosti spravodlivého riadenia vecí verejných na báze rozvoja autentického človečenstva v nás. Som presvedčený, že možnosť natočiť film o Alexandrovi Dubčekovi /pri ktorom sa okrem historických faktov opieram o autentické a originálne výpovede jeho najbližších priateľov a spolupracovníkov/ ponúka zároveň možnosť prispieť k riešeniu zložitých otázok dnešného sveta, najmä v jeho novo vznikajúcej „studenej vojne“, ktorá ľahko môže prejsť v „horúcu vojnu“ - Dubčekove reformy v konečnom dôsledku nemali byť obnovením predvojnového kapitalizmu; mali byť začiatkom celkom iného prístupu k našej realite, prístupom založenom na autentickej ľudskosti. Azda aj preto bude ťažiskom filmu Dubček ako človek, človek so všetkými ľudskými vlastnosťami. K ľudskej tvári patria podľa tejto filmovej verzie dve strany – len tvár s dvoma stranami pravou aj ľavou je úplná. Ku vtedajším komunistom sa vtedy len ťažko pridávali široké masy veriacich – iba ak cítili príležitosť politického uvoľnenia. Dve spoločenské pnutia boli vtedy v antagonizme, rovnako ako východ a západ... Východ akoby nedbal na jedinečnosť individuality, západ akoby nemal cit pre kolektívnu hru, v ktorej ide o spoločenský cieľ. Mierovú budúcnosť ľudstva však dnes vidíme v spojení a spolupráci oboch. Mier je v harmónii, nie v potláčaní či vyzdvihovaní iba jednej časti. Z tohto pohľadu je teda možné /a účelné/ spojiť všeobecnú kresťanskú lásku k blížnemu so sociálnou spravodlivosťou. Malo by teda ísť o skutočne autentické kresťanstvo i autentické sociálne cítenie, nie hrané alebo predstierané, ako tomu bolo často doteraz. Azda je na tejto a ďalších generáciách, aby Dubčekov odkaz „autentického človeka“ - s jeho životnými pravdami i omylmi, bez idealizácie i bez zatracovania – aj so skromným pričinením nášho spoločne slovensko-ruského filmového projektu, dotiahla do úspešnej realizácie...

Producentská explikácia Filmový projekt: Pravidlá hry/ The rules of game celovečerný hraný film, historický, politický thriller Alexander Dubček spolu s generálom M.R. Štefánikom patria k najznámejším Slovákom na svete. Na našich cestách sa často stretávame s tým, že ľudia pri spomienke o Slovensku alebo Československu majú asociáciu s jeho menom, s menom politika dobrej vôle, významným Slovákom, ktorý zohral veľkú úlohu v dejinách Európy i celého sveta. S entuziazmom sme začali pracovať na tomto projekte, aj keď priznávam, že za 10 rokov našej producentskej práce sa po prvýkrát stretávam s projektom tak veľkého rozsahu ako celovečerný hraný film. Autor námetu tohto projektu Karol Hlávka je známy spisovateľ, scenárista, cestovateľ, slovinista, ktorý sa zaoberá slovenskou históriou. Karol Hlávka je autor scenára jedného z najlepších filmov slovenskej kinematografie Fontána pre Zuzanu. Na príprave a realizácii projektu participuje producentka Beata Greneche, ktorej produkčná spoločnosť BEART production je českým koprodukčným partnerom a bude zároveň výkonným producentom na tomto projete. Účasť na projekte prijal jeden z najvýznamnejších svetoznámych režisérov Andrej Končalovskij, ktorý sa zhostí réžie a zároveň sa bude spolupodieľať na scenári tohto audiovizuálneho diela. Prínos pre audiovizuálnu kultúru v SR považujeme v podobe réžie Andreja Končalovského, ktorého mnohostranné dielo, zaoberajúce sa najdôležitejšími problémami ľudstva, jeho otvorenosť voči všetkému novému, veľký rozsah jeho analytického uvažovania, osobné rysy jeho povahy ako výnimočnej postavy moderného života a v neposlednom rade jeho vysoká profesionalita. Práve jeho participácia na tomto projekte predpovedá, že dielo má šancu obstáť v medzinárodnom filmovom svete a zviditeľniť tak našu krajinu a jej neodmysliteľné miesto v Európe. Široký internacionálny rozhľad režiséra k jeho spolupráci na scenári umožní s odstupom času od historických udalostí zobraziť širšie geopolitické pozadie udalostí roku 1968. Napriek tomu, že pôjde o hraný politický thriller, vyžaduje scenár prísne dodržiavanie historických udalostí a osobné výpovede svedkov, osobných priateľov a rodiny A. Dubčeka. Niektorí z nich sú odbornými poradcami, ktorých účasť dokladáme ich osobnými referenciami. „Akúkoľvek periódu akejkoľvek krajiny môžeme analyzovať z rôznych uhlov pohľadu.“ A. Konchalovsky Naším cieľom je detailne skúmať osobnosť Alexandra Dubčeka, možnosť pochopiť určité historické súvislosti a procesy. Sme toho názoru, že mládež musí byť vychovaná na ideáloch svojej histórie. Námet Karola Hlávku k filmovému projektu LECA production, inšpirovaného životom Alexandra Dubčeka zachytáva ideál ľudskosti, vnútornej celistvosti, umenie brániť svoje princípy. V žiadnom prípade nejde o idealizáciu a glorifikáciu jedného človeka; ide o ideál ako vlastnosť, ktorú by mohol pochopiť a prijať každý. Sme toho názoru, že my Slovania prežívame momentálne taký kritický historický moment, keď môžeme premeškať poslednú šancu spojenia našich národov na základe humánnych ideálov, ktoré sú pochopiteľné pre každého a to sú predovšetkým ľudskosť, úprimnosť, dôvera. Vzhľadom na to, že ide o projekt, ktorého hlavným aktérom je azda najznámejší Slovák vo svete – Alexander Dubček, veríme, že jeho príbeh v kontexte svetových pohybov 60. Rokov a nových myšlienok o slobode ľudstva má osloviť súčasnú zložitú dobu a azda aj ponúknuť východiská z jej chaosu. Náš zámer je predstaviť film na MFF Cannes v roku 2018, pri príležitosti 50. výročia Pražskej jari, ktorej symbolom je Alexander Dubček. Na projekte bude odborne spolupracovať viacero tuzemských a zahraničných osobností. Projekt je producentsky budovaný ako medzinárodná koprodukcia s Českou republikou, Talianskom, Francúzskom, Španielskom a Ruskom. Hlavný kreatívny tým projektu : Réžia : Andrei Konchalovsky Autor projektu: LECA production Autor námetu : Karol Hlávka Autor scenára: Karol Hlávka/ Andrei Koncalovsky Producent: LECA production/ Andrej Antonio Leca a Roberto Leca Výkonný producent: Beata Greneche Hlavný kameraman: Alexander Simonov Historický poradca: prof. Doc. PhDr. Ivan Laluha, CSc., Slovensko Akad. sochár Doc. Teodor Baník, Slovensko Prof. Doc. JUDr. Zdeněk Jičínsky, DrSc., Česká republika Investície koproducentov: 1. Investičné zdroje – národné, medzinárodné 2. Kinematografické národné fondy – SK, CZ, TAL, FR, RU 3. TV - koprodukcie – štáty koproducentov 4. Presales - predkupy práv : TV , kiná, DVD, internet /štáty koproducentov/ 5. Sales - predaj licencií : celosvetové práva – /TV, kiná, DVD, internet/ 6. Sponzorské dary 7. Marketing 8. Branding 9. PR - medzinárodné Časový a vecný harmonogram realizácie: Termín realizácie: 2016 - 2018 Miesto realizácie/lokalita: Slovensko, Česko, Rusko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko Vývoj: 2016 Príprava: november 2016 - apríl 2017 Produkcia: máj 2017 - október 2017 Postprodukcia: november 2017 - február 2018 Prvý filmovací deň: 1.máj 2017 Počet filmovacích dní: 60 Plánovaná premiéra: jar 2018

Film by sa mal zmestiť do 5 miliónov € alebo viac ... Podporovať by ho malo koproducenti z rôznych krajín ako je Česko, Francúzsko, Taliansko ... Firmy , audiovizuálny fond, Európske granty a Ministerstvo kultúry CZ ... Peniaze by mali byť primárne z Európskej únie .

dramaturgička Zuzana Gindl-Tatárová tlačová konferencia 

Na snímke dramaturgička Zuzana Gindl-Tatárová počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

výkonná producentka Beata Greneche tlačová konferencia 

Na snímke výkonná producentka Beata Greneche počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

výkonná producentka Beata Greneche, producent Andrej Leca, scenárista Karol Hlávka a dramaturgička Zuzana Gindl Tatárová tlačová konferencia 

Na snímke zľava výkonná producentka Beata Greneche, producent Andrej Leca, scenárista Karol Hlávka a dramaturgička Zuzana Gindl Tatárová počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

scenárista Karol Hlávka tlačová konferencia 

Na snímke scenárista Karol Hlávka počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

producent Andrej Leca tlačová konferencia 

Na snímke producent Andrej Leca počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Slávnostné udeľovanie Ceny Dominika Tatarku za rok 2015

V pondelok 14. marca 2016 bola v bratislavskom Pálffyho paláci slávnostne udelená Cena Dominika Tatarku za rok 2015. Porota Ceny Dominika Tatarku udelila cenu Irene Brežnej za knihu Nevďačná cudzinka.

Na úvod slávnostného odovzdávania 22. ročníka tejto prestížnej ceny po hudobnom vystúpení Ivana Šillera, ktorý zahral skladbu The Alcotts od Charlesa Ivesa, predseda Poroty Ceny Dominika Tatarku a prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Zajac oznámil, že Cenu Dominika Tatarku za rok 2015 dostala Irena Brežná za knihu Nevďačná cudzinka (Bratislava: Aspekt, 2014/2015).

Klaudia Kosziba odovzdala nositeľke Ceny Dominika Tatarku Irene Brežnej ako výtvarný dar svoj obraz. Následne vystúpil s laudáciou nositeľke Ceny Dominika Tatarku za rok 2015 držiteľ ceny za rok 2014 Ľubomír Longauer. Irena Brežná potom ako ocenená autorka predniesla svoju tatarkovskú reč. Na záver slávnostného udeľovania zahral Ivan Šiller skladbu Leoša Janáčka V mlhách.

Irena Brežná je slovenská prozaička, autorka detskej literatúry a publicistka, žijúca vo Švajčiarsku. Podieľa sa na práci Amnesty International, realizuje a podporuje humanitné a ženské projekty, na Slovensku spolupracuje s feministickým zoskupením Aspekt. Publicistiku publikuje po nemecky a po slovensky, prózu po nemecky. Na Slovensku jej vyšli okrem časopiseckých textov a knihy literárnych reportáží Tekutý fetiš (Bratislava: Aspekt, 2005) prozaické knihyPsoriáza, moja láska (Bratislava: Archa, 1992), Na slepačích krídlach(Bratislava: Aspekt, 2008) a Nevďačná cudzinka (Bratislava: Aspekt, 2014/2015). Za jej nemecké vydanie dostala v roku 2012 Švajčiarsku cenu za literatúru (Schweizer Literaturpreis 2012) za dielo líčiace „bytie v cudzote ako domov“. 

Slávnostné udeľovanie Ceny Dominika Tatarku za rok 2015

Já, Olga Hepnarová - Febiofest 23 . 2016

JÁ, OLGA HEPNAROVÁ / I, OLGA HEPNAROVA / JÁ, OLGA HEPNAROVÁ

Soutěž Nová Evropa

Režie: Petr Kazda, Tomáš Weinreb
Hrají: Michalina Olszańska, Martin Pechlát, Klára Melíšková, Marika Šoposká, Juraj Nvota, Martin Finger
Scénář: Tomáš Weinreb, Petr Kazda
Kamera: Adam Sikora
Střih: Vojtěch Frič
Producent: Vojtěch Frič
Distributor: Bontonfilm a.s.
Kopie: Bontonfilm a.s.
Země: Česká republika, Polsko, Slovensko, Francie
Rok výroby: 2016
Délka filmu (min.): 105
Formát filmu: 2k digital
Původní znění: česky
Titulky: anglické 

Popis filmu: Jméno Olga Hepnarová je synonymem nepochopitelné tragédie, v níž mladá žena 10. července 1973 záměrně přejela nákladním autem skupinu lidí, které vlastními slovy „odsoudila k smrti”, a o dva roky později byla jako poslední žena v Československu popravena. Nový hraný film debutující dvojice režisérů se, jak signalizuje jeho titul, obrací k Olze samotné a v estetizovaných černobílých obrazech vypráví její vlastní příběh, jehož finále je notoricky známé. Její vztahy s rodinou, přítelkyněmi i psychiatrickými institucemi skládají s odstupem i empatií psychologický obraz dívky, která se cítila odmítnutá světem a rozhodla se mu pomstít.

Ocenění a nominace:
Berlinale 2016 – Ve výběru (Sekce Panorama)

Hosté: Petra Nesvačilová, Petr Kazda, Tomáš Weinreb, Vojtěch Frič, Michalina Olszańska, Klára Melíšková, Marika Šoposká

Stredné odborné školy musia popracovať na svojom imidži. Zamestnávatelia ich stále dostatočne nepoznajú

Stredné odborné školy musia začať intenzívne pracovať na svojom imidži. Znalosť školy u potenciálnych zamestnávateľov ich absolventov je veľmi nízka. Rekordmankou bola Hotelová akadémia Mikovíniho v Bratislave s necelými 29 percentami zamestnávateľov z jej rezortu a jej kraja, ktorí mali o nej povedomie. Z mimobratislavských škôl bodovala SOŠ Štúrova z Dubnice nad Váhom s necelými 18 percentami v danom kraji a rezorte. Popredné priečky rebríčku pritom obsadzovali školy, ktorá dosiahli spontánnu znalosť okolo 10%.

„Stredné odborné školy si cielene nebudujú imidž u zamestnávateľov, pretože to pravdepodobne považujú za zbytočné. Nie je to však tak. Lepšia znalosť u zamestnávateľa pomôže lepšiemu prepojeniu s praxou a tým zvýšenou uplatniteľnosťou absolventov a samozrejme to školu zatraktívni,“ vysvetľuje Marek Bezák, riaditeľ agentúry mediamedia, ktorá sa na výskume podieľala. „Pasívny prístup škôl vidíme aj v tom, že pri meraní tzv. podporenej znalosti školy (to znamená, keď sme zamestnávateľom dávali ako pomôcku názov školy), na mnohé SOŠ si následne spomenuli. Takto sme  našli minimálne dve SOŠ, ktoré zamestnávatelia poznali na 100%,“ súhlasí a dopĺňa Václav Hřích, riaditeľ agentúry AKO, ktorá výskum realizovala.

Výskum sa nezameriaval iba na znalosť jednotlivých stredných škôl, ale najmä na vnímanie ich kvality očami zamestnávateľov. Vďaka širokej vzorke 2000 zapojených firiem sme dokázali vytvoriť relatívne presný rebríček „kvality“ SOŠ v jednotlivých krajoch  očami zamestnávateľov. „Bolo by zbytočné vytvárať celoslovenský rebríček, keďže sa ukázalo, že len málo zamestnávateľov sa zaujíma o školy mimo svojho okresu či kraja. Výsledky by tak boli nepresné. Takto odzrkadľujú nálady v danom regióne,“ vysvetľuje Hřích. Podľa neho môžu byť v danom kraji aj kvalitnejšie školy, no tým, že sa málo „predávajú“,  si poškodzujú svoj imidž. „Nie vždy platí rovnica najlepšie = najznámejšia, a naopak. Ale rovnako ako pri akomkoľvek inom tovare či službe, ak o vás zákazník (žiak, či zamestnávateľ) nevie, tak vás nemôže ani vyskúšať a ani hodnotiť,“ dopĺňa Marek Bezák. Podľa neho by si školy mali uvedomiť, že v dnešnom prostredí je rovnako dôležité snažiť sa komunikovať svoje úspechy a najmä úspechy absolventov.

Pre vytvorenie rebríčka kvality SOŠ bol vytvorený vzorec, ktorý bral do úvahy až 14 hodnotených parametrov podľa rôznej váhy, aby bola zabezpečená čo najväčšia objektivita a presnosť. Výsledky za jednotlivé kraje sú takéto:

Bratislavský kraj

Banskobystrický kraj

Košícký kraj

Nitriansky kraj

Prešovský kraj

Trenčiansky kraj

Trnavský kraj

Žilinský kraj

Súčasťou výskumu bolo aj zisťovanie názorov rodičov na vnímanie kvality SOŠ, ktorú ich dieťa navštevuje. Logicky sa mierne odlišujú od požiadaviek zamestnávateľov. Aj keď išlo o anonymné meranie, vo všeobecnosti boli rodičia k hodnoteniu školy menej kritickí ako zamestnávatelia, no v mnohých požiadavkách sa prekrývali. Pre rodičov je najpodstatnejšie, aby škola kvalitne pripravila na povolanie a poskytla kvalitnú prax. Kľúčové to je pre až 52% rodičov. Druhý najdôležitejší parameter sú kvalitní učitelia a dobrá teoretická príprava (21%) . Pre rodičov je dôležitá aj výchovná úloha SOŠ, kde 9% povedalo, že je pre nich dôležité, aby škola aj viedla dieťa k samostatnosti a pripravila  ho do život.

Stredné odborné školy boli očami rodičov, ktorí na nich majú svoje dieťa, vnímane takmer vo všetkých sledovaných parametroch skôr pozitívne. Jedinú výnimku tvoril parameter  „snaha školy v hľadaní práce absolventom“, kde iba 37 percent rodičov vyjadrilo spokojnosť s aktuálnym stavom. Zdá sa, že tento parameter je pre rodičov stále dôležitý a myslia si, že školy by sa mali o svojich žiakov postarať aj keď  opustia jej lavice.

Z výskumu sa zdá, že na Slovensku zatiaľ nie je obvyklým javom, že rodičia vyberajú SOŠ pre svoje dieťa podľa posudzovania vysokej kvality školy, jej odborného imidžu a prepojenosti s praxou. To niektoré školy málo núti hľadať nové postupy a držať krok s dobou.

Zdá sa, že na rozdiel od rodičov si  niektorí zamestnávatelia  postupne začínajú formulovať svoje kritériá na kvalitu SOŠ a podľa toho rozbiehajú s takýmito SOŠ spoluprácu. Uvedené rebríčky kvality, ktoré zamestnávatelia vytvorili, môžu byť pre výber na spoluprácu školy s praxou  dobrým vodítkom.

Tento výskum bol posledným v viacročnej sérii, zameranej na stredné odborné školstvo. Realizoval sa v rámci projektu Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce, ktorý v spolupráci so švajčiarskym EHB realizuje Štátny inštitút odborného vzdelávania. Projekt je spolufinancovaný Švajčiarskym finančným mechanizmom.

Do tohoto viacročného projektu zlepšovania kvality a imidžu SOŠ bolo zapojených 10 škôl. Pri výskume sa ukázalo, že tieto školy dopadli v očiach zamestnávateľov vo viacerých prípadoch lepšie, ako ostatné školy.