Chruščov oslovoval Alexandra Dubčeka familiárne „Saša“.
Vysokí sovietski funkcionári, vrátane L.I. Brežneva poznali tohto slovenského
politika ako „Sašu“ a navzájom si tykali.
Ako scenárista, ktorý sa dlhodobo zaujíma o život zakladateľa „Pražskej jari“ som
presvedčený, že Dubček bol integrovaný do ruského prostredia tak, že takáto
familiárnosť nebola iba predstieraná, bola autentická. Dubček bol vo svojej integrácii
autentický nielen preto, že žil do svojich sedemnástich rokov na území bývalého
ZSSR a vtedajšie predmíchovské Československo poznal iba z rozprávania rodičov,
členov Interhelpa, ktoré budovalo vtedajší Pišpek/Frunze – jeho familiárnosť bola
autentická preto, že vo svojom srdci bol jednoducho Slovanom.
Slovensko je azda jedným z najmenších ohniviek veľkej reťaze slovanských
národov, ktoré sa svojou mentalitou, vyplývajúcou z historických, geografických i
genetických odlišností, vyvíjajú špecificky v porovnaní s inými kultúrnymi vzorcami
iných etník a národov. Slováci, tisícročie prežívajúci ako porazený národ si zachovali
z dedičstva onej veľkej rodiny Slovanov niektoré povahové črty, ktoré ich
charakterizujú ako národ: otvorenosť, spontánnosť, emocionalita a pocity
spolupatričnosti, sociálnej spravodlivosti či vrodenej ľudskosti. K negatívnym
vlastnostiam patria pocity malosti, nedostatok sebavedomia maskovaný vonkajším
vystatovaním sa, sebazničujúce sklony a pocity ublíženia, kompenzované agresiou.
V našom filmovom projekte Pravidlá hry chceme ukázať /bez glorifikácie jediného
hrdinu, či azda národa/, ako sa tieto vlastnosti premietli do politických procesov
rokov šesťdesiatych, ktoré mali váhu ak nie politicky, tak ako pozitívna idea zmeniť
vtedajšiu i dnešnú tvár Európy.
Film, ako médium, či jeho hraná forma celovečerného predstavenia samozrejme
nedovoľuje zachytiť celú zložitosť doby a jej procesov. Ako scenárista projektu
produkčnej spoločnosti LECA production a po konzultácii s vynárajúcim sa
partnerom v Ruskej federácii sa preto zameriavam na kľúčové momenty zo života
„Sašu“.
V prvej časti rozprávania spoznáme život vo vtedajšom Kyrgystane, kde odišli
Sašovi rodičia budovať nový „raj na zemi“. Dubčekov otec veril, že je účastníkom
skutočnej zmeny sveta smerom k spravodlivej spoločnosti.
Pokračujeme životom v Gorkom, kde sa rodičia presťahovali po Stalinovej novej
politike a represáliách. Napokon, už v dospelom veku prichádza Saša na územie
Československa, práve rozbitého západnými spojencami v rámci Mníchovskej
dohody s Hitlerom.
Saša sa zapája do odboja proti fašistom, jeho brat zahynie, otec skončí v
Matthausene.
Sledujeme Dubčekov postup v straníckej hierarchii, jeho boj so stalinistami, najmä s
vtedajším prezidentom Novotným a jeho podporu u Chruščova.
Sme si vedomí – a v tom sme zajedno s ruským partnerom - že bezo zmien v ZSSR,
najmä po odhaleniach N.S. Chruščova by nebolo ani Dubčekovych reforiem, ani
Pražskej jari – to je historický fakt, na ktorý sa často zabúda. My ho v našom projekte
chceme objektívne pripomenúť. Našim zámerom v tomto projekte je zobraziť veci z
„oboch strán konfliktu“. Vidíme aj to, že to, čo sa napokon stalo - že došlo k invázii
vojsk Varšavskej zmluvy bolo dôsledkom geopolitických hier a dohôd medzi oboma
vtedajšími svetovými veľmocami, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne. Celý
systém svetového mieru držal pohromade na základe dohôd medzi vtedajšími
vládcami sveta a podľa konzervatívcov nemal byť spochybňovaný..
Chruščovov pokus o liberalizáciu postupne menil toto rozloženie síl.
Svojim spôsobom išlo aj o generačnú výmenu – v našom príbehu to chceme ukázať
na konflikte medzi názormi Sašu a jeho otca, prívrženca skôr „tvrdej línie“
socializmu. Dubček vnáša do systému prvok ľudskosti, tak blízkej národu, z ktorého
pochádzal i etniku, ktorého je tento národ podmnožinou.
Akákoľvek ľudskosť však mení neživý systém a postupne ho rozkladá – systém sa
týmto zmenám bráni.
Bol správny čas na zmenu, lepšie povedané „poľudštenie“ systému v čase, keď
začal proces takzvanej Pražskej jari, vedený Dubčekom, alebo bolo treba ešte počkať
a nedráždiť konzervatívne krídlo v rámci KS ZSSR, reprezentované Brežnevom?
Je možné, že Pražská jar bola svojim spôsobom pascou, ktorú nastražilo
konzervatívne krídlo v Moskve, aby zavčas uhasilo tlejúci požiar reforiem vo
vlastných radoch? Je možné, že Dubček svojou nesprávne načasovanou túžbou po
zmene vlastne napomohol zastaviť obrodný proces v Rusku?
Náš film si kladie za jeden z cieľov ukázať aj na tieto procesy - na obrodné
procesy, ktoré tleli v tom čase aj v Moskve, boli však ešte prislabé – napokon však
zmocneli a vyniesli na svetlo sveta Michaila Gorbačova.
Dubček mu zo svojho „domáceho väzenia“ posiela slávny telegram.
V našom projekte nechceme nič prikrášľovať a nič haniť – chceme jednoducho
ukázať PRAVDU OBOCH STRÁN a určitú dramatickú „osudovosť“, pôsobenie síl,
ktoré sa dávajú v určitých fázach dejín do pohybu a nie je v silách jednotlivca, ani
politika ich už zastaviť... Ani Dubček nemohol konať inak, ako konal. Vlna túžby po
slobode zodvihla národy z letargie a národy chceli reformy! Zrážka bola neodvratná...
Alexander Dubček so svojou vierou v ľudskosť v politike, medziľudských i
medzištátnych vzťahoch dal do pohybu obrovskú vlnu; bola to tá istá vlna, ktorá ho
napokon zmiatla z verejného a politického života.
Z nášho, slovenského hľadiska bol A. Dubček jednou z nemnohých významných
osobností v našich dejinách /Svätopluk, Ľ. Štúr, M.R. Štefánik/, ktoré reprezentujú
míľniky sebauvedomovacích procesov tohto malého, ale hrdého národa. Ako autor
som presvedčený, že aj počas stáročia dlhého ukrývania sa v hlbokých dolinách
slovenských hôr /alebo práve pre to/ si v sebe uchoval čosi rýdze, čosi spoločné
Slovanom – vieru, hlbokú vnútornú vieru a presvedčenie o možnosti spravodlivého
riadenia vecí verejných na báze rozvoja autentického človečenstva v nás.
Som presvedčený, že možnosť natočiť film o Alexandrovi Dubčekovi /pri ktorom
sa okrem historických faktov opieram o autentické a originálne výpovede jeho
najbližších priateľov a spolupracovníkov/ ponúka zároveň možnosť prispieť k
riešeniu zložitých otázok dnešného sveta, najmä v jeho novo vznikajúcej „studenej
vojne“, ktorá ľahko môže prejsť v „horúcu vojnu“ - Dubčekove reformy v konečnom
dôsledku nemali byť obnovením predvojnového kapitalizmu; mali byť začiatkom
celkom iného prístupu k našej realite, prístupom založenom na autentickej ľudskosti.
Azda aj preto bude ťažiskom filmu Dubček ako človek, človek so všetkými
ľudskými vlastnosťami.
K ľudskej tvári patria podľa tejto filmovej verzie dve strany – len tvár s dvoma
stranami pravou aj ľavou je úplná.
Ku vtedajším komunistom sa vtedy len ťažko pridávali široké masy veriacich – iba
ak cítili príležitosť politického uvoľnenia.
Dve spoločenské pnutia boli vtedy v antagonizme, rovnako ako východ a západ...
Východ akoby nedbal na jedinečnosť individuality, západ akoby nemal
cit pre kolektívnu hru, v ktorej ide o spoločenský cieľ.
Mierovú budúcnosť ľudstva však dnes vidíme v spojení a spolupráci oboch. Mier je
v harmónii, nie v potláčaní či vyzdvihovaní iba jednej časti.
Z tohto pohľadu je teda možné /a účelné/ spojiť všeobecnú kresťanskú lásku k
blížnemu so sociálnou spravodlivosťou. Malo by teda ísť o skutočne autentické
kresťanstvo i autentické sociálne cítenie, nie hrané alebo predstierané, ako tomu bolo
často doteraz. Azda je na tejto a ďalších generáciách, aby Dubčekov odkaz
„autentického človeka“ - s jeho životnými pravdami i omylmi, bez idealizácie i bez
zatracovania – aj so skromným pričinením nášho spoločne slovensko-ruského
filmového projektu, dotiahla do úspešnej realizácie...
Producentská explikácia
Filmový projekt: Pravidlá hry/ The rules of game
celovečerný hraný film, historický, politický thriller
Alexander Dubček spolu s generálom M.R. Štefánikom patria k najznámejším Slovákom na svete. Na
našich cestách sa často stretávame s tým, že ľudia pri spomienke o Slovensku alebo Československu
majú asociáciu s jeho menom, s menom politika dobrej vôle, významným Slovákom, ktorý zohral
veľkú úlohu v dejinách Európy i celého sveta. S entuziazmom sme začali pracovať na tomto projekte,
aj keď priznávam, že za 10 rokov našej producentskej práce sa po prvýkrát stretávam s projektom tak
veľkého rozsahu ako celovečerný hraný film.
Autor námetu tohto projektu Karol Hlávka je známy spisovateľ, scenárista, cestovateľ, slovinista,
ktorý sa zaoberá slovenskou históriou. Karol Hlávka je autor scenára jedného z najlepších filmov
slovenskej kinematografie Fontána pre Zuzanu. Na príprave a realizácii projektu participuje
producentka Beata Greneche, ktorej produkčná spoločnosť BEART production je českým koprodukčným
partnerom a bude zároveň výkonným producentom na tomto projete.
Účasť na projekte prijal jeden z najvýznamnejších svetoznámych režisérov Andrej Končalovskij, ktorý
sa zhostí réžie a zároveň sa bude spolupodieľať na scenári tohto audiovizuálneho diela. Prínos pre
audiovizuálnu kultúru v SR považujeme v podobe réžie Andreja Končalovského, ktorého
mnohostranné dielo, zaoberajúce sa najdôležitejšími problémami ľudstva, jeho otvorenosť voči
všetkému novému, veľký rozsah jeho analytického uvažovania, osobné rysy jeho povahy ako
výnimočnej postavy moderného života a v neposlednom rade jeho vysoká profesionalita. Práve jeho
participácia na tomto projekte predpovedá, že dielo má šancu obstáť v medzinárodnom filmovom
svete a zviditeľniť tak našu krajinu a jej neodmysliteľné miesto v Európe. Široký internacionálny
rozhľad režiséra k jeho spolupráci na scenári umožní s odstupom času od historických udalostí
zobraziť širšie geopolitické pozadie udalostí roku 1968. Napriek tomu, že pôjde o hraný politický
thriller, vyžaduje scenár prísne dodržiavanie historických udalostí a osobné výpovede svedkov,
osobných priateľov a rodiny A. Dubčeka. Niektorí z nich sú odbornými poradcami, ktorých účasť
dokladáme ich osobnými referenciami.
„Akúkoľvek periódu akejkoľvek krajiny môžeme analyzovať z rôznych uhlov pohľadu.“
A. Konchalovsky
Naším cieľom je detailne skúmať osobnosť Alexandra Dubčeka, možnosť pochopiť určité historické
súvislosti a procesy. Sme toho názoru, že mládež musí byť vychovaná na ideáloch svojej histórie.
Námet Karola Hlávku k filmovému projektu LECA production, inšpirovaného životom Alexandra
Dubčeka zachytáva ideál ľudskosti, vnútornej celistvosti, umenie brániť svoje princípy. V žiadnom
prípade nejde o idealizáciu a glorifikáciu jedného človeka; ide o ideál ako vlastnosť, ktorú by mohol
pochopiť a prijať každý.
Sme toho názoru, že my Slovania prežívame momentálne taký kritický historický moment, keď
môžeme premeškať poslednú šancu spojenia našich národov na základe humánnych ideálov, ktoré sú
pochopiteľné pre každého a to sú predovšetkým ľudskosť, úprimnosť, dôvera.
Vzhľadom na to, že ide o projekt, ktorého hlavným aktérom je azda najznámejší Slovák vo svete –
Alexander Dubček, veríme, že jeho príbeh v kontexte svetových pohybov 60. Rokov a nových
myšlienok o slobode ľudstva má osloviť súčasnú zložitú dobu a azda aj ponúknuť východiská z jej
chaosu.
Náš zámer je predstaviť film na MFF Cannes v roku 2018, pri príležitosti 50. výročia Pražskej jari,
ktorej symbolom je Alexander Dubček.
Na projekte bude odborne spolupracovať viacero tuzemských a zahraničných osobností. Projekt je
producentsky budovaný ako medzinárodná koprodukcia s Českou republikou, Talianskom,
Francúzskom, Španielskom a Ruskom.
Hlavný kreatívny tým projektu :
Réžia : Andrei Konchalovsky
Autor projektu: LECA production
Autor námetu : Karol Hlávka
Autor scenára: Karol Hlávka/ Andrei Koncalovsky
Producent: LECA production/ Andrej Antonio Leca a Roberto Leca
Výkonný producent: Beata Greneche
Hlavný kameraman: Alexander Simonov
Historický poradca: prof. Doc. PhDr. Ivan Laluha, CSc., Slovensko
Akad. sochár Doc. Teodor Baník, Slovensko
Prof. Doc. JUDr. Zdeněk Jičínsky, DrSc., Česká republika
Investície koproducentov:
1. Investičné zdroje – národné, medzinárodné
2. Kinematografické národné fondy – SK, CZ, TAL, FR, RU
3. TV - koprodukcie – štáty koproducentov
4. Presales - predkupy práv : TV , kiná, DVD, internet /štáty koproducentov/
5. Sales - predaj licencií : celosvetové práva – /TV, kiná, DVD, internet/
6. Sponzorské dary
7. Marketing
8. Branding
9. PR - medzinárodné
Časový a vecný harmonogram realizácie:
Termín realizácie: 2016 - 2018
Miesto realizácie/lokalita: Slovensko, Česko, Rusko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko
Vývoj: 2016
Príprava: november 2016 - apríl 2017
Produkcia: máj 2017 - október 2017
Postprodukcia: november 2017 - február 2018
Prvý filmovací deň: 1.máj 2017
Počet filmovacích dní: 60
Plánovaná premiéra: jar 2018
Film by sa mal zmestiť do 5 miliónov € alebo viac ... Podporovať by ho malo koproducenti z rôznych krajín ako je Česko, Francúzsko, Taliansko ... Firmy , audiovizuálny fond, Európske granty a Ministerstvo kultúry CZ ... Peniaze by mali byť primárne z Európskej únie .
dramaturgička Zuzana Gindl-Tatárová tlačová konferencia
Na snímke dramaturgička Zuzana Gindl-Tatárová počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian
výkonná producentka Beata Greneche tlačová konferencia
Na snímke výkonná producentka Beata Greneche počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian
výkonná producentka Beata Greneche, producent Andrej Leca, scenárista Karol Hlávka a dramaturgička Zuzana Gindl Tatárová tlačová konferencia
Na snímke zľava výkonná producentka Beata Greneche, producent Andrej Leca, scenárista Karol Hlávka a dramaturgička Zuzana Gindl Tatárová počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian
scenárista Karol Hlávka tlačová konferencia
Na snímke scenárista Karol Hlávka počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian
producent Andrej Leca tlačová konferencia
Na snímke producent Andrej Leca počas tlačovej konferencie k pripravovanému celovečernému hranému filmu s názvom Ľudská tvár, ktorý je inšpirovaný životom a osudmi Alexandra Dubčeka, 21. marca 2016 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian