V najbližśích
desiatich rokoch poklesne počet mladých ľudí, ktorí by mohli študovať na
verejných a súkromných vysokých školách o takmer 100 000
potenciálnych študentov (viď tabuľka číslo 1). Predpokladáme, že
o desať rokov, ak nie skôr, poklesne postupne oproti súčasnému stavu počet
vysokoškolských študentov o 15 – 17 %. Dôsledkom toho nastane konsolidácia
na trhu verejných a súkromných škôl. Do desiatich rokov odíde zo sektora
vzdelávania 2 – 5 verejných vysokých škôl a 3 – 5 súkromných vysokých
škôl.
Demografický
vývoj je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré majú následný vplyv na
ekonomiku verejných a súkromných škôl. Pokles študentov vysokých škôl badať
už od školského roka 2007-2008 (viď graf). Celkový demografický vývoj
bude stagnovať, čo znamená, že počet študentov sa nebude zvyšovať, ale naopak
znižovať. Demografický faktor bude následne ovplyvňovať ekonomiku verejných
a súkromných škôl. Graf vyjadruje reálny počet vysokoškolských študentov, tabuľka
predpoklad vývoja obyvateľov, ktorí môžu potenciálne študovať na vysokej škole.
Pozrime sa na
ekonomiku a hospodárenie súkromných a verejných vysokých škôl. Súkromné
a verejné školy majú jeden spoločný ekonomický znak, ale v prípade
oboch systémov je podstatný rozdiel. Spoločným znakom je, že verejné
a súkromné školy majú k dispozícii peniaze v závislosti od počtu
študentov.
Graf: Vývoj počtu študentov na
vysokých školách
Prameň: Ministerstvo školstva,
vedy, výskumu a športu SR
Verejné vysoké školy dostávajú peniaze:
·
zo štátneho
rozpočtu. Sú závislé od pravidiel poskytovania finančných prostriedkov
z verejných financií.
·
od súkromných
sponzorov.
Ich financovanie definuje štát, presnejšie politické
koalície, ktoré majú vplyv na hospodársku politiku. Hospodárska politika môže
mať rôzne prístupy k financovaniu verejného sektora. Jedným
z podstatných dôvodov záujmu o verejné vysoké školy je, že študenti
za štúdium neplatia.
Súkromné vysoké školy získavajú finančné zdroje:
·
najmä od
vlastných študentov
·
od sponzorov
·
vo výnimočných
prípadoch zo štátnych vedeckých a výskumných grantov.
V podstate, súkromné vysoké školy nedostávajú od
štátu takmer nič. Naopak, súkromný vzdelávací sektor je platcom daní, odvodov,
poistného, ktoré smerujú do verejných financií. Významnými faktormi záujmu
o súkromné vysoké školy by mala byť kvalita poskytovaného vzdelávania
verzus cena a reputácia vzdelávacej inštitúcie.
Tabuľka
číslo: Demografický vývoj v rokoch 2015 – 2025 vo vekovej kategórii 24 –
25 ročných obyvateľov SR
|
20-24
|
BA
|
TN
|
TE
|
NI
|
ZA
|
BB
|
PE
|
KE
|
SPOLU
|
|
2015
|
31 935
|
34 349
|
37 670
|
42 271
|
49 130
|
41 281
|
62 217
|
64 863
|
363 716
|
|
2016
|
29 737
|
32 515
|
35 252
|
40 192
|
46 678
|
39 370
|
59 990
|
64 615
|
348 349
|
|
2017
|
27 757
|
30 912
|
32 998
|
38 192
|
44 579
|
37 550
|
57 569
|
63 878
|
333 435
|
|
2018
|
25 983
|
29 171
|
30 574
|
36 263
|
42 357
|
35 815
|
55 102
|
62 849
|
318 114
|
|
2019
|
24 856
|
28 086
|
28 981
|
35 069
|
40 871
|
34 807
|
53 377
|
61 709
|
307 756
|
|
2020
|
24 103
|
27 130
|
28 090
|
34 150
|
39 818
|
33 906
|
52 259
|
60 215
|
299 671
|
|
2021
|
23 893
|
26 134
|
26 926
|
32 575
|
38 501
|
32 732
|
50 729
|
59 122
|
290 612
|
|
2022
|
23 939
|
25 438
|
25 928
|
31 588
|
37 271
|
31 725
|
49 552
|
58 084
|
283 525
|
|
2023
|
24 147
|
24 954
|
25 381
|
30 881
|
36 223
|
31 018
|
48 786
|
56 661
|
278 051
|
|
2024
|
24 569
|
24 619
|
24 889
|
30 317
|
35 491
|
30 439
|
48 313
|
54 940
|
273 577
|
|
2025
|
24 908
|
24 606
|
24 674
|
30 168
|
35 045
|
30 270
|
48 242
|
52 509
|
270 422
|
Prameň: Prognóza vývoja
obyvateľstva za kraje Slovenskej republiky do roka 2025, Štatistický úrad SR
BA
– Bratislavský kraj, TN – Trnavský kraj, TE – Trenčiansky kraj, Nitriansky
kraj, Žilinský kraj, BB - Banskobystrický kraj, PE – Prešovský kraj, KE -
Košický kraj.
Konsolidácia na trhu verejných a súkromných
vysokých škôl bude vyvolaná práve ich ekonomickou situáciou. V 90. rokoch hospodárska politika v oblasti
vzdelávania presadzovala vznik nových vysokých škôl, ako aj rozširovanie palety
poskytovaných služieb. Vďaka tomu sa podstatne zvýšil počet verejných vysokých
škôl ako aj transakčných nákladov, alebo inak povedané množstva vynaložených
finančných prostriedkov na obsluhu jedného vysokoškolského študenta. Pri
klesajúcom množstve predaných alebo poskytnutých vzdelávacích služieb vznikne
dopyt po koncentrácii. Dopyt po koncentrácii bude nielen v súkromnom, ale
aj vo verejnom sektore. Oba sektory sa vo väčšej či menšej miere snažia
o ekonomickú efektívnosť.
Koncentrácia je proces ekonomického
spájania firiem alebo iných subjektov, napríklad aj vzdelávacích inštitúcií.
Tým, že sa spoločnosti spájajú, môžu znižovať výrobné a transakčné náklady,
zlepšiť svoj inovačný potenciál, a tak celkovo stimulovať hospodársku súťaž na
trhu.
V
súkromnom sektore to bude znamenať, že ekonomicky a odborne silnejšie
subjekty sa budú spájať so slabšími, čiže silnejšie subjekty budú nakupovať
slabšie. Väčšia koncentrácia v súkromnom
vzdelávacom sektore povedie k zlepšeniu ekonomickej stability inštitúcií.
Vo verejnom sektore bude rýchlosť konsolidácie závisieť od toho, či štát
zachová mechanizmus financovania závislý od počtu študentov na tej, či onej
vysokej škole. Pri zachovaní tohto mechanizmu bude konsolidácia rýchlejšia. Jednou
z možností konsolidácie v sektore vysokoškolského vzdelávania je aj
zánik vysokej školy vo verejnom sektore, alebo jej likvidácia v súkromnom
sektore. Konsolidácia a s ňou spojená koncentrácia bude znamenať
nielen zníženie nákladov na obsluhu jedného vysokoškolského študenta, ale aj
kumuláciu finančných prostriedkov. Bez dostatočného množstva finančných
prostriedkov nebude možné inovovať vzdelávacie procesy a konkurovať
vysokým školám v zahraničí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára