OCENENIA DETSKÝ ČIN ROKA 2017
Deti sú schopné robiť veľké
veci
17. ročník
projektu sa koná pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky pána Andreja
Kisku a pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a
športu SR.
Projekt Detský čin roka
každý rok dokazuje, že deti su schopné urobiť veľké veci. Deti vedia, čo hľadajú a s naliehavosťou
im vlastnou, dospelých na to upozorňujú. S vierou v dobro pomáhajú
známym i neznámym, všímajú si svoje okolie, premýšľajú ako spraviť všedné
dni radostnejšími. Tešia sa, že pomohli najbližším alebo aj cudzím ľuďom, či
bezdomovcom. Prírodu vidia v očiach zatúlanej mačky i opusteného
psíka, nezatvárajú oči nad hromadou odpadkov pri rieke alebo v prostredí, kde
žijú. Na svet sa pozerajú inak ako dospelí. Deti presviedčajú iné deti,
dospelých i celú spoločnosť o tom, že konanie dobrých skutkov je realita,
ktorú môžeme
žiť.
35 nominovaných príbehov
Výberová komisia a Občianske
združenie Detský čin roka vybrali 35 nominácii zo skutkov, ktoré vykonali detí
i kolektívy zo 100 slovenských škôl a to v týchto kategóriách : Záchrana života, Pomoc v rodine,
Pomoc rovesníkom, Pomoc iným ľuďom, Pomoc prírode, Dobrý nápad a Cena
Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin.
Detská porota
V
októbri OZ Detský čin roka zaslalo
do približne 2 200 škôl na Slovensku pedagogický materiál s nominovanymi
skutkami.
Vybrané príbehy detí čítali deti s
učiteľmi na hodinách etickej výchovy, slovenskeho jazyka či v školskom klube a
rozprávali sa o hodnotách, ktoré príbehy prinášajú. Deti dávali hlasy skutkom, ktoré považovali za
najcennejšie. «Deti majú svoje vlastné kritéria, vnímajú
skutky prostredníctvom svojej skúsenosti, ktorá odráža ich obavy a starchy, ale
predovšetkým ich vieru v
dobro a nádej pre lepši svet. Deti sú tak pozitívnym vzorom pre iné deti a ich
skutočné príbehy sú silným posolstvom o tom, že spolupatričnosť a pomoc iným má
význam,” dodáva k detskej porote štatutárka o.z. Detský čin roka, Saša Broadhurst- Petrovická.
46 720 detí zo 774 slovenských
škôl rozhodlo, ktoré skutky získali ocenenie v jednotlivých kategóriách.
Detské príbehy
oslovujú i verejnosť:
Online Anketa pre verejnosť v spolupráci s
darcovským portálom
ĽudiaĽuďom.sk
Reálne
príbehy detí o dobre vedia mimoriadne silno inšpirovať aj dospelých. V
spolupráci s darcovským portálom Ľudiaľuďom.sk sme pripravili a už 5 rokov
realizujeme on-line anketu pre dospelých. Je to cesta ako scitlivieť verejnosť
k témam, ktoré projekt prináša a zároveň je to prejavenie rešpektu a akceptácie
detí zo strany verejnosti. V roku 2017 detské skutky získali spolu 49640 hlasov a 5974 zdieľaní na Facebooku.
Výberová komisia
•
PaedDr. Mária Tekelová, zástupca
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR
•
Prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc., Ústav
humanitných štúdií
•
Mgr. Halka Marčeková, scenáristka programov
pre deti
•
Patrícia Jariabková, moderátorka
•
Ľubica Zelizňáková, psychológ - LVS
Bratislava
•
Saša Broadhurst-Petrovická, koordinátorka
projektu
Generálny
partner: Nadácia ORANGE
Hlavný partner: Generali Poisťovňa, a. s.
Mediálny
partner: Rádio Expres
Partneri:
Alejtech
Dixit
DNES 24 Spravodajský portál
Liga za
duševné zdravie
ĽudiaĽuďom.sk
Národné osvetové centrum
NAY
Elektrodom
Slovenská
pošta
V
prípade záujmu o podrobnejšie informácie, kontaktujte,
prosím:
OCENENIA DETSKÝ ČIN ROKA 2017
KATEGÓRIA: ZÁCHRANA ŽIVOTA
Anna Bondarenko
ZŠ Wolkerova 10, Bardejov
Ocenenie za privolanie pomoci k mame, ktorá
odpadla
„Niekedy začiatkom školského roka som zažila
veľmi nepríjemnú skúsenosť. Večer som písala domáce úlohy do školy a
potrebovala som sa poradiť s mamkou, pretože som si nebola istá, či mi vyšiel
dobrý výsledok. Otec bol na služobnej ceste preto som sa nemala s kým
poradiť okrem mamy. Prišla som za ňou a zdalo sa mi divné, že leží v tme akoby
spala a pri tom bolo celkom skoro. Opýtala som sa, či je v pohode a mamka mi
odpovedala, že ju iba bolí hlava pretože má vysoký tlak. Opýtala som sa, či
jej treba niečo doniesť, alebo či potrebuje nejakú inú pomoc. Mamka ma
poprosila aby som ju odprevadila do kúpeľne, pretože jej bolo na vracanie a
chcela si opláchnuť tvár studenou vodou. Keď si mamka opláchla tvár zrazu
odpadla. Strašne som sa zľakla, ale snažila som sa jej nejako pomôcť a na to
som potrebovala chladnú hlavu. Ako – tak som ju pridŕžala, aby nespadla, lenže
nebola som dosť silná ju udržať a preto som ju chcela položiť na zem. Trošku
som sa prepočítala a omylom som ju udrela hlavou o podlahu. Lenže mám pocit, že
iba vďaka tomu sa prebrala. Hneď ako sa mamka prebrala, zbehla som po mobil a
zavolala záchranku. Kým sme na ňu čakali, pomohla som mamke do obývačky a
posadila ju na gauč. O asi 5-10 min. prišla záchranka, zmerali mamke tlak a
povedali, že si ju musia zobrať, pretože tlak má naozaj vysoký. Mamka nás
najprv nechcela nechať samých, ale presvedčila som ju, že my budeme v pohode a
budeme radi, ak aj ona bude v dobrých rukách. Ráno sa mamka vrátila a už jej
bolo lepšie. Som rada, že som dokázala zachovať chladnú hlavu a privolať
pomoc.“
List napísala a skutok vykonala Anna Bondarenko, v šk.
roku 2016/2017, žiačka 7. triedy, ZŠ Wolkerova 10, Bardejov
KATEGÓRIA: POMOC
V RODINE
Michaela Surdeníková
ZŠ Centrálna 464, Svidník
Ocenenie za pomoc rodičom s ťažko chorým
bračekom
„...Vytúžený braček nemal ešte ani rok a pol, a vtedy to
prišlo. Najprv to boli len občas slabé záchvaty v pravej rúčke. Tak možno raz v
týždni. Matejkova rúčka bola stále slabšia. Zhoršovalo sa to tak, až mal
záchvaty trikrát v týždni. Báli sme sa. Mamka nás stále prosila, aby sme si ho
všímali, keď ona mala doma prácu. Aby sme ho nikdy nespustili z očí a hneď ju
volali, ak sa nám niečo nebude pozdávať. To najhoršie ešte len prišlo. Záchvaty
tri aj štyrikrát za deň, celá rodina v strachu. Nakoniec skončil v nemocnici. A
mamka bola s ním. Vtedy som vedela, že musím byť silná. Ocko ma potrebuje a aj
moja mladšia sestra. Pomáhala som zo všetkých síl, upratovala, umývala riad.
Mamka bola preč veľmi dlho. Pre mňa to boli nekonečné chvíle... Matejkovi
zistili nádor v hlavičke. Čakala ho operácia, po ktorej ho preberali celý
týždeň. Veľmi mi už chýbali. S mamkou som rozprávala iba cez mobil. Nakoniec
sa lekári rozhodli, že ich pustia domov, kým sa bude čakať na ďalší termín
operácie. Doma boli dva týždne. A zase boli naspäť v nemocnici. Ďalšia
operácia, o týždeň ešte jedna. Bolo to ako začarovaný kruh! Mamka stále
hovorí, že to zvládol iba vďaka nám, že sme boli také silné a vďaka všetkým
dobrým ľuďom, čo sa za neho modlili. Teraz má Matejko už päť rokov. Veríme, že
to najhoršie má za sebou. Chodí na kontroly na onkológiu MRI hlavy. Z ďalšej
operácie majú rodičia veľký strach. Matejko totiž dostáva aj vysoké horúčky,
vraj sú to pravidelné cyklické teploty. Vtedy pomáham mamke vymieňať zábaly,
zmerať bračekovi teplotu. Užívame si dni, keď je zdravý. Čaká ma, kedy prídem
zo školy, hneď ma vystíska a prosí ma, aby som sa s ním hrala. Nechodí do
škôlky, tak sa spolu so sestrou s ním hráme na škôlku doma. Nevieme, ako dlho
tu s nami bude, a preto každá chvíľka je pre nás výnimočná. Ja som sa narodila
so znamienkom na tvári. Mám za sebou tri operácie, časť znamienka mi
odstránili. Nemám to ľahké, keď sa ma mnohí pýtajú ešte aj teraz, čo mám
na tvári. Nájdu sa aj takí, čo sa zo mňa smejú. Verím,
že všetko zlé sa raz na dobré obráti. O rok, ak bude všetko v poriadku, pôjde
Matejko do školy. Budem veľká sestra hrdá na môjho malého brata... Môj
vysnívaný malý braček.“
List napísala a skutok
vykonala Michaela Surdeníková, v šk. roku 2016/2017, žiačka 7. triedy, ZŠ
Centrálna 464, Svidník
KATEGÓRIA: POMOC
ROVESNÍKOM
Alan Michálek
ZŠ Školská 235/10, Považská Bystrica
Ocenenie za pomoc uzimenému
a stratenému chlapčekovi
„Náš žiak športovej triedy Alan bol so svojimi
rodičmi na výlete v Tatrách. Keď sa viezol na lanovke, zbadal mimo zjazdovky
malé dieťa, ktoré sa v hmlistom počasí a veľkej hmle pravdepodobne odpútalo od
svojej skupiny a stratilo. Alan neváhal a ihneď mu bežal na pomoc. Bolo to malé
sedemročné dieťa z Českej republiky, ktoré bolo uzimené a vystrašené. Kým
ostatní dospelí lyžiari iba oznámili hliadke udalosť, náš žiak sa rozhodol mu
pomôcť. Keď na miesto dorazila hliadka, už pri nej našli nášho žiaka, ktorý
dieťa upokojoval, čo mu zjavne pomohlo. Dieťa síce nebolo v nebezpečnom teréne,
ale vzhľadom na hmlu a chladné počasie mohlo utrpieť aj vážnejšiu ujmu na
zdraví. Jeho čin ocenila aj hliadka z lyžiarskeho strediska na Štrbskom plese.
V tejto situácií sa zachoval veľmi zodpovedne a to na rozdiel od mnohých
dospelých, ktorí tiež lyžovali, videli zatúlané dieťa, no nezasiahli. Preto
sme radi, že máme takéhoto žiaka a zároveň by sme sa mu chceli v mene všetkých
poďakovať.“
List napísala Mgr. Katarína Martincová – pedagóg, skutok
vykonal Alan Michálek, v šk. roku 2016/2017 žiak 8. triedy, ZŠ Školská 235/10,
Považská Bystrica
Katarína
Viziová
ZŠ Zlatá 2, Rožňava
Ocenenie za
obetavú starostlivosť o susedku – babku Katku
„Katka je šikovné, láskavé,
empatické dievča ochotné pomôcť tam, kde je to potrebné. V roku 2010 sa s
mamkou a 3 ročným bratom vrátili z Českej republiky späť do rodnej Rožňavy,
aby sa postarali o prababičku, ktorá ostala sama a bola chorá. Katka nastúpila
do 1. ročníka, Erik do škôlky. Ich tatino ostal v ČR lebo tam mal prácu. Katka
od prvej chvíle zvládala svoje školské povinnosti veľmi dobre a úspešne, popri
tom pomáhala mamke s dozeraním na mladšieho brata a taktiež pomáhala babičke s
nákupmi a menšími domácimi prácami. Robila babičke doprovod na krátke prechádzky
alebo na dvor, keď už babku prestali poslúchať boľavé nohy. Na lavičke im
robili spoločnosť susedky. Medzi nimi aj teta Katka. Teta, ktorá ovdovela,
bývala vo vedľajšom vchode a Katka s Erikom boli pre ňu rozptýlením. Teta
Katka sa stala členom ich rodiny, a keď došlo k neodvratnému, Katkina babička
zomrela, stala sa „teta” Katka náhradnou babkou. A to doslova so všetkým čo
slovíčko „babka“ prináša. Tak uplynuli roky, babka Katka zdieľala s Katkou a
Erikom všetky ich úspechy, boliestky, jednoducho sa zblížili, akoby boli od
narodenia spolu. Prešli roky a z Katky sa stala šiestačka a z Erika tretiak a
zrazu sa babka Katka začala meniť pred ich očami, veľmi schudla, bola často
unavená, vyčerpávali ju aj najmenšie aktivity. Po dlhšom nátlaku sa babka odhodlala
ísť k lekárovi. Postúpila niekoľko vyšetrení a záver bol rakovinový nádor.
Babka podstúpila ožarovanie, neskôr operáciu hrubého čreva. Babka veľmi ťažko
niesla svoju chorobu, ale Katkina dennodenná prítomnosť, pomoc v podobe
upratovania, doprovodu na nákupy, prechádzky, jej dodávali aspoň na pár chvíľ
silu. Pred Vianocami spolu ozdobovali stromčeky najprv u babky Katky, potom u
Katky doma… Dni plynuli. V januári 2017 babka Katka absolvovala kontrolné
vyšetrenia, ktoré naznačovali, že najhoršie obdobie je za ňou a choroba ďalej
nepostupuje. Všetci sa tešili a najviac Katka. Robili si plány na blížiace sa
veľkonočné sviatky, počítali koľko kúpačov bude mať Katka, kto príde ku babke.
Ale zrazu si Katka všimla, že babka, aj keď sa celkom dobre držala, začína
zabúdať, často sa opakuje – a navyše sa u babky striedali obdobia, keď bola
úplne v nehybnom stave. Náhle jej vypovedali poslušnosť nohy a babka bola
ležiaca aj 2-3 týždne. Vtedy Katka hneď zo školy utekala za babkou zistiť, čo
potrebuje, aby jej to zabezpečila. Robila doprovod k lekárovi. Keď bola Katkina
mamka v práci, úplne mamku zastúpila. Mamka Katku naučila ako babku polohovať,
ako jej pomôcť s hygienou. Často babku umývala a celé hodiny jej robila
spoločnosť. Žiaľ, tieto chvíle boli čoraz kratšie a vzácnejšie. V marci babke
začali vypadávať vlasy. Katka jej vymýšľala účesy, aby maskovali plešinky.
Pribúdali aj dni, keď babka prestala chodiť. Tu zasa Katka nastúpila a namiesto
behania s kamarátkami po dvore, opäť všetok svoj voľný čas trávila u babky
Katky, aby jej dlhé monotónne dni až takmer bez pohybu aspoň trochu spestrila.
Zabezpečovala jej nákupy, chodila k lekárke pre recepty. Učila sa u nej, čítala
jej knižky, časopisy… Katka sa neštítila babku aj prebaľovať, poumývať,
ošetriť jej vývod na brušku. Kŕmila ju, keď sama babka nevládala. Všetko toto
niesla veľmi statočne a doma neraz plakala do vankúša. Nakoniec sa babka
dostala do stavu, keď už musela ísť do nemocnice. Katka pokiaľ bolo možné
chodila denne za babkou. Nosila jej ovocie, jogurty, nápoje a jej obľúbenú
kávičku. Postupne Katku rodina pripravovala na fakt, že babka sa už z nemocnice
nevráti. A tak sa stalo. Babka Katka koncom apríla zaspala naveky. I keď prešli
dva mesiace Katka veľmi zle znáša prázdno v dušičke. No jedno je isté: Vo
svojom srdiečku si svoju babku a babku Katku ponesie navždy ako aj rady a
poučenia, ktoré od nich dostala.“
List
napísala Katarína Viziová s podporou pani učiteľky Birkovej, skutok vykonala
Katarína Viziová, v šk. roku 2016/2017 žiačka 7. triedy, ZŠ Zlatá 2, Rožňava
KATEGÓRIA : POMOC
PRÍRODE
Sofia
Bardoňová
ZŠ s MŠ Ulica 1. mája 3, Báhoň
Ocenenie za záchranu malého
bieleho psíka
„Spolu s rodičmi a dvoma mladšími
sestrami bývame v byte. Lásku k zvieratkám mi rodičia vštepovali už od útleho
detstva a viedli ma k tomu, že konať dobré skutky by sme mali nezištne.
Schyľovalo sa ku koncu októbra, keď sme sa s rodinou vybrali na návštevu do
susednej obce. Cestou sme v diaľke zazreli malého bieleho psíka, ktorého sme našli
uzimeného a ustráchaného. Potom, čo sme sa bližšie pozreli, uvideli sme, že mal
palicou rozbitú hlavu a vypichnuté oko. Na poli bol asi niekoľko dní, pretože
na prvý pohľad bolo vidieť, že dobré jedlo sa mu nedostalo už hodne dlho.
Spolu s rodičmi som ho zobrala k zverolekárovi, u ktorého pobudol niekoľko dní,
kým sa mu rana na hlave nezacelila a vypichnuté oko nevyčistilo. Rodičia
súhlasili, že napriek tomu, že sme bývali v byte už s jedným psíkom, môžeme
si i tohto nechať. Fenke sme dali meno Pajdinka, a po výdatnom kúpeli a novom
strihu sa z útulného psíka stal nový obyvateľ našej rodiny. Od toho dňa nám
robil milú spoločnosť, je s ním veľká zábava, čo je však dôležitejšie, mám
skvelý pocit, že som mohla zachrániť psíka, ktorý by zrejme bez nášho záujmu
neprežil.“
List
napísala a skutok vykonala Sofia Bardoňová, v šk. roku 2016/2017 žiačka 7.
triedy, ZŠ s MŠ Ulica 1. mája 3, Báhoň
Kolektív
žiakov
Katolícka ZŠ s MŠ A. Bernoláka,
Tomášikova 1, Martin
Ocenenie za pomoc bývalému spolužiakovi
„Jakub bol náš spolužiak sedem
rokov, až napokon prestúpil na inú základnú školu. V deviatej triede pred
Vianocami prišiel za nami do školy kvôli tomu, aby sme sa modlili za jeho
maminu, trpí vážnou chorobou, na ktorú sa zomiera. A naozaj jeho mamina zomrela
chvíľu pred Vianocami. Niektorí z nás išli na jej pohreb. Bol to smutný pohľad
na otca, ktorý zostal sám s piatimi malými deťmi. Keď sme sa vrátili domov,
veľa sme si o tom písali na facebooku. Napokon spolužiak prišiel s nápadom, či
by sme im aj my nejako nemohli pomôcť. Všetci súhlasili, a tak sme začali do
pokladničky zbierať peniaze. Vyzbierali sme veľa peňazí, za ktoré sme pre nich
deň pred Mikulášom nakúpili sladkosti a drobnosti. Zabalili sme ich do
mikulášskych balíčkov a večer na Mikuláša sme cestovali k nim domov odovzdať im
ich. Položili sme ich pred dvere, zazvonili sme a utekali sme sa skryť. Dvere
otvoril ich ocino, ktorý sa poobzeral a zbadal balíčky na zemi. Tváril sa
prekvapene, keď našiel odkaz, ktorý sme tam nechali. V odkaze bolo napísané:
„Aspoň takto Vám chceme spríjemniť toto ťažké obdobie. Myslíme na Vás v
modlitbách.“ I keď nikoho nevidel, zakričal: „Ďakujem, Mikuláš.“ My sme boli
veľmi šťastní, že sme im aspoň takto mohli rozjasniť to smutné predvianočné obdobie.
Keď si na to spomeniem, som na svojich spolužiakov hrdá, pretože sme sa
dokázali spojiť kvôli nádhernej veci.“
List napísala Katarína Čechová, v
šk. roku 2016/2017 žiačka 9. triedy, skutok vykonal kolektív v šk. roku
2016/2017 žiaci 9. triedy, Katolícka ZŠ s MŠ A. Bernoláka, Tomášikova 1, Martin
CENA SAŠKY
FISCHEROVEJ - MALÝ VEĽKÝ ČIN
Matej Puliš
ZŠ
Školská 49, Žilina – Závodie
Ocenenie za hľadanie stratenej malej sesternice
„Matejko mal v tom čase iba 9 rokov.
Stalo sa to cez letné prázdniny 2016. Boli sme na výlete vo Vysokých Tatrách
spolu s Maťkovým bratom a sesternicami. Išli sme na výlet na Popradské pleso.
Prišli sme na Popradské pleso, dali sme si obed, urobili pár fotiek pri plese a
najmenšia Maťkova sesternica Adelka sa v priebehu sekundy stratila. Priamo pri
vode. Mali sme o ňu veľký strach. Rozbehli sme sa ju hľadať na všetky strany,
mala iba 5 rokov. Maťko sa o ňu strašne bál. Turisti nám povedali, že videli
ísť také dievčatko hore smerom na Ostrvu. Ktorí to poznáte viete, že je to
veľmi strmý kopec. Na tabuľke je písaný výstup niečo vyše hodiny, ak si to
ešte dobre pamätám. Maťko to vybehol za cca 25 minút. Kým sa vrátil, Adelka sa
našla dole pri Popradskom Plese. Maťko sa vrátil veľmi unavený, skolaboval,
postupne nám začal odchádzať. Museli sme volať horskú službu, dole už čakala na
neho sanitka, ktorá nás odviezla do Popradskej nemocnice. Maťko si odležal v
nemocnici 3 dni, skoro týždeň nevládal chodiť. Do dnes má ešte z tohto výkonu
problémy. Kvôli stratenej Adelke skoro obetoval svoj život. Tento skutok
neľutuje a jeho životným snom je stať sa záchranárom. Som na neho veľmi
pyšná.“
List
napísala Zuzana Andrášeková Mazúrová, skutok vykonal Matej Puliš, v šk. roku
2016/2017 žiak 4. triedy, ZŠ Školská 49, Žilina – Závodie
Kristína Liptáková
ZŠ
s MŠ Stará Bystrica č. 680
Ocenenie za citlivé vnímanie okolia
a pomoc ľudom
„Som učiteľka ZŠ Stará Bystrica a
spolu so svojimi prváčikmi, by sme Vám chceli napísať príbeh o jednom
dievčatku, menom Kristínka. Je to obyčajná, veselá a milá prváčka, však svojim
výzorom a postihnutím sa trochu od nás zdravých, odlišuje. Má veľmi vážne
zrakové postihnutie – chýba jej jedno očko a na to druhé veľmi slabo vidí.
Všetci sme si mysleli, keď nastúpila do prvého ročníka, že Kristínka bude od
nás potrebovať veľkú pomoc, a preto som svojich žiakov, na takúto situáciu
pripravovala. Na začiatku to mala Kristínka veľmi ťažké. Musela znášať nepríjemné
pohľady nielen od detí, ale smutné je, že i dospelí riešili jej vzhľad. Ona len
smutne na všetkých pozrela a povedala: „Taká som sa narodila.“ V škole „Kika“
ako ju všetci voláme, bola odkázaná na nás. Ona však všetko pozorne sledovala,
počúvala a zrazu začala robiť všetko sama. Veľakrát, keď sme jej chceli pomôcť,
povedala: „Ďakujem Vám veľmi pekne, máte dosť práce, ja sa o to pokúsim sama.“
Vtedy mi do očí vošli slzy. Málokto z nás je taký, že i napriek ťažkému osudu
nič od nikoho nežiada, ale ešte aj pomáha, a to je prípad Kristínky. Každého
uteší, pohladká, upokojí, pomôže a podelí sa so všetkým. Má dobré a veľké
srdiečko. Zdraví ľudia vidia očami, ale naša Kristínka vidí srdcom.“
List
napísala Mgr. Jana Kadášová – pedagóg, skutok vykonala Kristína Liptáková, v
šk. roku 2016/2017 žiačka 1. triedy, ZŠ s MŠ Stará Bystrica č. 680
