Projekt Pro Monumenta – prevencia údržbou s podtitulom "Zavedenie
systému preventívnych prehliadok nehnuteľných kultúrnych pamiatok"
posledným aprílovým dňom v roku 2017 končí. Ide o preddefinovaný projekt
podporený z Finančného mechanizmu EHP pre roky 2009 - 2014 a zo
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tak, ako ho popísala Programová
dohoda medzi Výborom pre finančný mechanizmus založeným Islandom,
Lichtenštajnskom a Nórskom a Úradom vlády Slovenskej republiky ako
Národným kontaktným bodom a Správcom programu: Zachovanie a
revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v
kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva.
Pro
Monumenta – prevencia údržbou sa stala významnou zložkou v činnosti
Pamiatkového úradu SR. Prostredníctvom nej sa zlepšuje poznanie o
aktuálnom stave vybraných nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Na mieste sa
odstraňujú ich drobné poruchy, no zároveň sa zlepšuje informovanosť
vlastníkov či správcov nehnuteľného kultúrneho dedičstva na Slovensku o
možnostiach ich údržby. Pri monitoringu sa používajú najmodernejšie
diagnostické postupy (tablety so špecializovaným software, termovízne
kamery) a vychádza sa z podrobnej metodiky vypracovanej pre účely
projektu najlepšími odborníkmi v daných oblastiach pamiatkového
a stavebného výskumu.
Vyššia schopnosť udržať pamiatku v
dobrom stave prispeje k zachovaniu najvýznamnejších súčastí nášho
národného kultúrneho dedičstva.
štvrtok 27. apríla 2017
streda 26. apríla 2017
Auto salónu 2017
Počas prvého dňa Autosalónu sme ocenili automobilové hviezdy. Vydavateľ časopisov Automagazín a Profi Auto a Incheba vybrali autá, ktoré vynikajú v niektorom zo zadaných parametrov. Tu sú výsledky:
Najkrajšie auto salónu: LEXUS LC 500h
Najšportovejšie auto salónu: HONDA NSX
Najekologickejšie auto salónu: RENAULT ZOE
Najpríťažlivejšia novinka salónu: FIAT 124 SPIDER
Najluxusnejšie auto salónu: MERCEDES – BENZ triedy S
Manažérske auto salónu: BMW radu 5
SUV salónu: RANGE ROVER VELAR
Rodinné auto salónu: ŠKODA KODIAQ
Kabrio salónu: MERCEDES – AMG GTC
Kombi salónu: OPEL INSIGNIA ST
OCENENÉ EXPOZÍCIE BRATISLAVSKÉHO AUTOSALÓNA
Cenu za najkreatívnejšiu expozíciu Autosalónu 2017 získali:
ŠKODA AUTO Slovensko s.r.o.
Porsche Slovakia, s r.o. za expozíciu Volkswagen
Hyundai Motor Czech s.r.o., organizačná zložka Slovakia
Mercedes - Benz Slovakia s.r.o.
Toyota Central Europe Slovakia s.r.o. za expozíciu Lexus
Ceny Literárneho fondu získali aj R. Kvasňovský a M. Svítok z TASR
TASR, dnes 13:29, aktualizované dnes 13:59
Na snímke fotoreportér TASR Michal Svítok (vľavo) si prebral cenu v kategórii novinárska fotografia za sériu fotografií Za Zlatom a šéf domácej redakcie TASR Richard Kvasňovský (vpravo) si prebral prémiu v kategórii publicistika - tlač, internetové médiá na odovzdávaní Výročných cien Literárneho fondu za novinársku tvorbu v roku 2016, 26. apríla 2017 v Bratislave.
Výročnú cenu v kategórii publicistika získali Adam Valček, Martina Raábová, Tom Nicholson (denník Sme), Janka Bleyová, Marcel Hanáček (RTVS, Slovenský rozhlas) a Gabriela Pirošková (RTVS). V kategórii spravodajstvo dostal toto ocenenie Braňo Závodský (Rádio Expres) a Marek Vnenčák (TV Markíza). V kategórii novinárska fotografia získal cenu Michal Svítok z Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) za sériu fotografií Za zlatom, zobrazujúcich nášho najlepšieho olympionika, zlatého medailistu v pretekoch na 50 km chôdze Mateja Tótha. "Olympiády sú všeobecne špeciálna kategória fotografovania, kde sa reportér teda kvalitne zapotí, či na letnej, alebo na zimnej. V Riu to bolo náročné, ako každé fotenie na veľkom podujatí. Človek si niečo vytrpí, ale toto je príjemná satisfakcia," uviedol pre TASR Michal Svítok.
Mimoriadnu cenu za novinársku tvorbu v roku 2016 dostali Peter Turčík (RTVS, Rádio Devín) a Denisa Czibulka (TV Markíza).
Prémiu za novinársku tvorbu v roku 2016 v kategórii publicistika získal Richard Kvasňovský, vedúci domácej redakcie TASR. "Potešilo ma, že rozhovory, ktoré v TASR zverejňujeme každú nedeľu, zabodovali v konkurencii všetkých relevantných printových médií," poznamenal Kvasňovský, ktorý si z ocenených rozhovorov podľa vlastných slov mimoriadne užil stretnutie so slávnym českým cestovateľom a etnografom Miloslavom Stinglom. "Napriek tomu, že je zároveň najvydávanejším českým spisovateľom, ostal veľmi skromný so skvelým zmyslom pre humor," doplnil autor, ktorý ocenenie LF dostal za rozhovory realizované v rámci projektu Osobnosti: tváre, myšlienky. Spovedal v nich aj poľského ekonóma Leona Podkaminera i jedného zo spoluautorov kupónovej privatizácie Dušana Třísku. "Ocenenie si vážim najmä preto, že sa ním vyzdvihli aj témy a problémy, ktoré sa nás bezprostredne netýkajú a mnohí si tak povedia, že nás teda ani nemusia zaujímať. No je dobre, ak to tak nie je," dodal Kvasňovský.
Na snímke šéf domácej redakcie TASR Richard Kvasňovský (vľavo) si prebral prémiu v kategórii publicistika - tlač, internetové médiá z rúk podpredsedníčky poroty Kláry Grosmannej na odovzdávaní Výročných cien Literárneho fondu za novinársku tvorbu v roku 2016, 26. apríla 2017 v Bratislave.
V kategórii publicistika sa ďalej o prémie pre tlač a internetové médiá podelili Milan Čupka, Dagmar Teliščáková, Andrej Barát (všetci denník Pravda), Galina Lišháková (Nota Bene), Dan Himič a Henrieta Ďurovová (obaja Život). V rozhlasovej skupine uspeli zástupcovia RTVS - Jaroslav Rozsíval, Ivica Ruttkayová (obaja Rádio Devín), Katarína Martinková, Zuzana Šebestová (obe Rádio Slovensko) a Martina Bačová (Rádio Regina Východ). V skupine televízia získala prémiu Jarmila Kováčová (TV Markíza) a opäť bodovali redaktori RTVS - Silvia Košťová, Drahomíra Kyslanová a Katarína Začková.
V kategórii spravodajstvo, v skupine tlač, internetové médiá uspel Jaroslav Vrábeľ (Denník Košický Korzár), v skupine rozhlas dostali prémiu zástupcovia RTVS Ľubomíra Goljerová, Daša Omastová, Martin Kalužák, Jaroslav Barborák (všetci Rádio Slovensko) a Rastislav Šimášek (Rádio Devín). Za skupinu televízia uspeli Ján Maloch (TV Markíza) a Richard Bolješik (TV JOJ).
V kategórii novinárska fotografia získali prémiu Tomáš Benedikovič (Denník N), Jana Pisarčíková (My Noviny Spiša) a Dorota Holubová (MONO.sk).
O udelení cien rozhodla porota v zložení Ferdinand Tisovič (predseda), Fedor Bartko, Štefan Dlugolinský, Vladimír Dobrovič, Klára Grosmannová, Gabriela Horečná, Marcela Košťálová, Ivan Podstupka, Kveta Škvarková a Marta Žilková.
LF tiež po druhý raz odovzdal Cenu Romana Kaliského. Cenu, ktorú udeľuje výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu v snahe oceniť osobnosti slovenskej žurnalistiky, získal 90-ročný Jozef Kšiňan, najstarší aktívny športový publicista na Slovensku.
štvrtok 20. apríla 2017
Kiska pred zamestnávateľmi: Slovensko nemôže odkladať problémy
Prezident Andrej Kiska vo štvrtok vystúpil s príhovorom na Sneme Republikovej únie zamestnávateľov:
„Chcel by som na úvod zdôrazniť, že si nesmierne cením vaše pozvanie a som rád, že tu dnes môžem byť medzi vami. Z mojej podnikateľskej viac ako ročnej minulosti veľmi dobre viem, aké ťažké je súťažiť o zákazníkov, budovať si dobré obchodné vzťahy, manažovať firmu, zamestnávať a motivovať ľudí, tvoriť nové pracovné miesta. A popri tom všetkom sa ešte boriť s byrokraciou, zápasiť so štátnymi úradníkmi a striehnuť na to, aby nová regulácia, zákon, alebo vyhláška nenarobila viac škody ako osohu.
To, prečo si dnes tak cením vaše pozvanie je, že v našej spoločnosti ako keby sme často zabúdali, aký dôležitý je zamestnávateľ. Ten, kto tvorí pracovné miesta.
Asi ste zvyknutí na to, že politici chodia na vaše snemy a každý z nich hovorí, aké dôležité je kvalitné podnikateľské prostredie. Lenže kvalitné podnikateľské prostredie nie je len abstraktný pojem, o ktorom treba hovoriť, lebo sa to patrí. Naopak, je to súbor veľmi konkrétnych podmienok — od každodenných maličkostí a procesov až po stav verejných financií. Tieto podmienky rozhodujú o tom, či bude na Slovensku viac prosperujúcich podnikov, zamestnaných ľudí a o tom, či bude život v našej krajine lepší a kvalitnejší než bol pred piatimi, či desiatimi rokmi.
Keď som sa pripravoval na toto vystúpenie a študoval podklady, ktorých súčasťou — sú aj hlavné body vašej pracovnej agendy ako Zlepšenie vymožiteľnosti práva a eliminovanie korupcie. Kvalitnejšie vzdelávania. Moderná pracovná legislatíva. Regulačný rámec v energetike. Zníženie byrokracie. Reforma daňovo-odvodového systému.
Pri tomto zozname som si znova pripomenul, v čom je najväčší problém spravovania vecí verejných na Slovensku. Nie sú to jednotlivé položky, takýmto a podobným výzvam čelia mnohé iné krajiny na celom svete. Problém je, že pred desiatimi rokmi mohol prezident Slovenskej republiky na sneme zamestnávateľov vymenovať do bodky ten istý zoznam najväčších problémov nášho podnikateľského prostredia. A bol by rovnako presný. Navyše sa obávam, že ak nedôjde k zásadným zmenám v spôsobe, akým ako krajina pristupujeme k hľadaniu riešení toho čo nás trápi, tak aj môj nástupca v úrade prezidenta o desať rokov bude na Vašom sneme hovoriť o rovnakom zozname priorít.
Zdôraznil som to už vo svojej prvej správe o stave republiky a spomeniem to dnes opäť — chýba nám pri riadení štátu a jeho inštitúcií schopnosť sústrediť sa na jasné, hmatateľné výsledky. Vieme pomenovať problémy, mnohokrát aj vieme navrhnúť riešenia a často aj sa začne niečo robiť, ale nie sme schopní to dokončiť. Nie sme schopní určiť si zrozumiteľný ciel a dosiahnuť jasný výsledok. Budem to pripomínať znova a často: nie sme v situácii — a vlastne nikdy nebudeme v situácii — aby sme si ako krajina mohli dovoliť udržiavať bežnú prevádzku na súčasnej úrovni, a popri tom odkladať množstvo dlhodobo neriešených problémov do neurčitej budúcnosti.
Dovoľte si v tejto súvislosti spomenúť dva príklady z posledného obdobia. Pred niekoľkými týždňami bolo na politickej scéne dusno v súvislosti s faktúrami za elektrickú energiu. Celú aféru sprevádzalo množstvo silných politických vyhlásení a viedla až k odstúpeniu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Žiaľ, ani tentoraz sa politickou témou nestala poctivá snaha riešiť ozajstný problém regulácie cien elektrickej energie na Slovensku. Vám tu v tejto miestnosti to vysvetľovať nemusím, pretože veľmi dobre viete, o čom hovorím — výrobné ceny elektrickej energie na Slovensku patria k najnižším v EÚ, koncová cena elektriny pre podnikateľov patrí k najvyšším v EÚ. Dôvodom je nedostatočná regulácia nákladov na distribúciu a často nezmyselné dotácie, keď v cenách elektriny platíme aj za podporu výroby solárnej energie aj za podporu ťažby hnedého uhlia. Privítal by som preto, aby zodpovední využili výmenu na čele Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na skutočné systémové zmeny. Možno zmysluplnejšie, než je len zrušenie menovania šéfa regulačného úradu prezidentom. Obávam sa totiž, že to na zníženie cien energií na Slovensku stačiť nebude. Hoci, ak si myslíte, že to pomôže, rád sa tejto právomoci vzdám.
Druhým príkladom, ktorý by chcel spomenúť, je vzdelávanie. Viete, že zvyšovaniu kvality vzdelávania ako prezident venujem veľkú pozornosť. A vám ako zamestnávateľom v krajine, ktorá začína trpieť nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, nemusím vysvetľovať prečo. Mojou snahou je, aby reforma školstva zostala politickou prioritou v centre pozornosti vlády a parlamentu. Preto som rád, že ministerstvo školstva nedávno predstavilo verejnosti pomerne rozsiahlu dvojicu zákonov, ktorých cieľom majú byť zmeny pre podmienky vzdelávania na vysokých školách. Žiaľ, v súčasnej navrhovanej podobe sa zdá, že zďaleka nebudú takým prínosom, akým by mali byť. Obávam sa skôr, že ich dôsledkom budú pomerne komplikované zmeny v spôsobe akreditácie študijných programov, ktoré zaberú veľa času a energie, ale neprinesú žiadne významné zvýšenie kvality vzdelávania. A exodus mladých ľudí na zahraničné univerzity — z ktorých mnohí sa už na Slovensko nevrátia — bude pokračovať.
Vážené dámy, vážení páni,
som presvedčený, že povinnosťou politikov je nielen prijímať lepšie zákony pre kvalitnejšie podnikateľské prostredie, ale v spolupráci s Vami uvažovať o tom, ako zlepšiť vzťah, postoje ľudí, celej našej spoločnosti k podnikaniu, riziku, inováciám, zamestnávaniu ľudí. Ako prezident sa to snažím robiť a vyhľadávam príležitosti, aby som upriamil pozornosť verejnosti na pozitívne príklady a inšpiratívne príbehy.
Chcem aj tu zdôrazniť, že si nesmierne cením všetkých podnikateľov a zamestnávateľov, ktorí svojou každodennou prácou prispievajú k hospodárskemu rastu našej krajiny a k tvorbe pracovných miest. A zároveň sa snažia, aby prostredie, v ktorom firmy medzi sebou súťažia, bolo férovejšie a modernejšie. Aby boli základy rozvoja našej krajiny pevnejšie a doterajšie nespochybniteľné úspechy boli udržateľné a opakovateľné. Ďakujem vám
A ďakujem aj za vašu pozornosť.“
streda 12. apríla 2017
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)